Drahoslav Mika



Motto:

-As tu ciré mes souliers ce matin?

(-Vyčistil si ráno moje topánky?) –

oýtal sa Francoise Voltaire svojho sluhu. 

Filozofia naboso

(Podľa skutočnej udalosti)

Dve topánky v pokosenej tráve

meditujú v slnka predpáľave

Jedna ľavá a tá druhá pravá –

z pravej kože teľaťa či brava –

Ja ich vravu na fúz namotávam:

Nosiť by ich mohla Bratislava

Tam, kde je výluka na ceste

Nehodili by sa neveste

ku oltáru či do prvej noci

Mávajú topánky ľudí v moci:

Taký otlak spraví život horkým

S pľuzgierom sa ťažko hrajú kolky

O tri čísla väčšiu ľahko stratíš

a vysmejú ťa aj kamaráti

No a v malej trpia zase prsty

Je to teda prstom proti srsti

Necht, hoc pekný, keď sa zarezáva

viacej bolí jak migrénohlava

Videl som už podlomené štekle

Kĺb ocitnúť sa môže vtedy v pekle

Noha obutá a druhá noha bosá

Pri nádche ti potom tečie z nosa

Pristúpiš si čínsku šnúrku dlhú

a hneď si pred poisťovňou v dlhu

Fusakľa ak zošúľa sa v čižme

nadávaš… a s ozvenou to vyznie

V horách vibramy a v púšti kanady

Vojakovi piesok možno nevadí

V sandáloch ak kopneš do kameňa

Nielen prsty, aj mechúr zastená

Ak vybehneš bosý na strnisko

Povedia, že snáď máš IQ nízko

Aj keď masáž chodidlová lieči

príjemnejší bude trávny strečing

Z detstva múdrosť zostala mi vrytá –

Ak prsty von lezú, že jesť pýta

topánka, ktorá má vpredu prstodieru

(upírsky sa škerí, namôjveru)

Ak nevieš, kde topánka ťa tlačí,

stále budeš ťahať koniec kratší

Dve topánky… Kým ja takto dumäm

vyplazujú jazyčiská ku mne

Jeden čierny, druhý jeho dvojča

Pri chodníku mestskej lúky konča

Kebych nemal v pugilári clivo

s mäkkým srdcom pozvem ich na pivo

Túlali sa ktovie s kým po svete

Teraz, chúďatká, sú na diéte

Vyslúžilé topánky tu hnijú

Dôstojnejšiu zaslúžia penziu

Bo topánka v dôchodkovom veku

podobná je starému človeku.

Vynímať sa môžu na pozdrave

dve topánky ľavo – stredo – pravé. 

(Dovoľujem si venovať tete Viere Bálintovej 

z detstva a tete Zuzke Rozprávkarke)

D r a g o     13062011