Na perách úsmev, v očiach plameň,
svet vraví pravdu, no aj klame.
Myšlienky s citmi rozhádané…
Život nie je len sebaklam…
Prichádza túžba k výšinám
vzlietnuť, vzniesť sa nahor,
a zametať pred cudzím prahom
atómy kozmického prachu.
Lúka nevädzí, červeň maku,
slnečných lúčov filigran –
otvoríš dušu dokorán
oblohe oblačného neba
Dávno vieš, čo je sladkosť chleba
i horkosť bezpomocných slz.
Život má mínus, no aj plus.
Ako vták lietaš myšlienkami,
tvoj svet už nie je nepoznaný,
bolesť sa skrýva v kostihoji,
sú chvíle, keď ťa duša bolí.
Vieš sa aj tešiť zo života.
Potôčik lásky zaklokotá…
Blízko je teplo, v diaľke chlad…
Raz súlad duší, raz samota,
aj túžob nesplnených hlad –
Životnej lýry prstoklad
rozzvučí struny pod platanmi
a sníva, sníva život bájny
rieka poznania skalená.
Už nepadáš na kolená
pred sebou, svojím alter ego –
Nie stále nájdeš siedme nebo,
nerozplynieš sa ako pena,
čiapočka biela na pive.
Slová vľúdne aj ohnivé
dokážeš prijať a tiež dávať,
aj rozmeniť ich na drobné.
Čakáš na teplo túžobne…
Tlie, horí túžba odveká
spoznávať Vesmír, Človeka.
Myšlienky ako včelí roj
do duše nosia nepokoj.
Vesmír je starý, Človek mladý,
Jablko rajskej zo záhrady –
Strom poznania máš pred sebou
s tajomstva Lásky velebou.
Aj keď svet mlčí,
môžeš kričať…
Nech vydrží Ti Tvojich tridsať
aj keď budeš mať rôčkov stovku.
Pozri sa, jak je krásne vonku…
D r a g o (otec) Natálii a Olegovi
22012007
Veľmi dojemné a hlboké sa prihovorenie... ...
Celá debata | RSS tejto debaty