Oblaky plachtia nad krajinou
Nebo je ríšou rozprávok
Ukladám si ich podľa tvarov
do rozprávkových obálok
Princezná drakom unášaná…
(…v detstve už jednou nohou som…)
Kôň slncový a morská víla
vpletajú sa do mojich slov
Želania zlatá rybka plní
Z vĺn vynára sa morský kráľ
kde starček – rybár na výslní
si staré kosti vyhrieval
Karkuľka s čiapkou bielej farby
vybledlej rokmi života
Potôčik krištáľovovlnný
aj žblnkotá aj klokotá
V oblaku čiernom Baba – Jaga
vesluje ako v mažiari
Zlatá hus v potôčku sa mága
Priadka zlatá dnes nežiali
Ježibábeľ sa napremieňa
raz na vlka raz na devu
a inokedy na jeleňa
s Jagou si dáva randevú
Aj Mahuliena vedľa slnka
ma krásou svojou oslepí
Gašparko spoza pece žmúrka
Dedko sa púšťa do repy
Na ceste leží zlaté pero,
zlatá podkova, zlatý vlas
Valibuk s bratom Lomidrevom
tretí deň slávia hodokvas
Vajce si chodí po vandrovke
Jačmienka Jankohrášková
zo seba sníma šaty mokré
Popoluška je hotová
zočiac tú kopu makohrachu
a tešiac sa na slávny bál
holuby volá plná strachu
Na koni cvála Popolvár
Kozliatočka… Im koza stará
prináša mliečko sladučké
Zajko Bojko zas fígle stvára –
prekára líšku na lúčke
Pár zhavranelých bratov letí
na zhavranelobratský zlet
Chudoba – detí ako smetí
a pán kráľ musí osamieť
Neviditeľnosti čiapka
ukrýva Janka bez viny
Plavčík stretáva brata Vratka
Na presýpacie hodiny
presýpajúce piesok večne
hodím svoj pohľad zvedavý
Usmejem sa aj mrakoslečne
a uložím sa do trávy
Na oblohe je život krátky…
Bratia Grimm, Pavol z „Dobšina“
Andersen, naše staré matky,
či skazki z pera Puškina …
Na nebi raz sú a raz nie sú
vetrík sa s nimi pobaví
a odnáša ich kamsi k lesu
meniac ich rozpra… zostavy…
(Venujem p.M.Paleckej)
D r a g o 22062011
Makovskij
Celá debata | RSS tejto debaty