Drahoslav Mika

Oblaky plachtia nad krajinou

Nebo je ríšou rozprávok

Ukladám si ich podľa tvarov

do rozprávkových obálok

Princezná drakom unášaná…

(…v detstve už jednou nohou som…)

Kôň slncový a morská víla

vpletajú sa do mojich slov

Želania zlatá rybka plní

Z vĺn vynára sa morský kráľ

kde starček – rybár na výslní

si staré kosti vyhrieval

Karkuľka s čiapkou bielej farby

vybledlej rokmi života

Potôčik krištáľovovlnný

aj žblnkotá aj klokotá

V oblaku čiernom Baba – Jaga

vesluje ako v mažiari

Zlatá hus v potôčku sa mága

Priadka zlatá dnes nežiali

Ježibábeľ sa napremieňa

raz na vlka raz na devu

a inokedy na jeleňa

s Jagou si dáva randevú

Aj Mahuliena vedľa slnka

ma krásou svojou oslepí

Gašparko spoza pece žmúrka

Dedko sa púšťa do repy

Na ceste leží zlaté pero,

zlatá podkova, zlatý vlas

Valibuk s bratom Lomidrevom

tretí deň slávia hodokvas

Vajce si chodí po vandrovke

Jačmienka Jankohrášková

zo seba sníma šaty mokré

Popoluška je hotová

zočiac tú kopu makohrachu

a tešiac sa na slávny bál

holuby volá plná strachu

Na koni cvála Popolvár

Kozliatočka… Im koza stará

prináša mliečko sladučké

Zajko Bojko zas fígle stvára –

prekára líšku na lúčke

Pár zhavranelých bratov letí

na zhavranelobratský zlet

Chudoba – detí ako smetí

a pán kráľ musí osamieť

Neviditeľnosti čiapka

ukrýva Janka bez viny

Plavčík stretáva brata Vratka

Na presýpacie hodiny

presýpajúce piesok večne 

hodím svoj pohľad zvedavý

Usmejem sa aj mrakoslečne

a uložím sa do trávy

Na oblohe je život krátky…

Bratia Grimm, Pavol z „Dobšina“

Andersen, naše staré matky,

či skazki z pera Puškina …

Na nebi raz sú a raz nie sú

vetrík sa s nimi pobaví

a odnáša ich kamsi k lesu

meniac ich rozpra… zostavy…

(Venujem p.M.Paleckej)

D r a g o        22062011
 
 
Makovskij