Kapitola tridsiata prvá,
v ktorej sa príživník Gnaton
zamiluje do Dafnida.
.
.
Dokáže Gnatom žrať, piť, chrápať –
Prasacia hlava, brady tri,
pred šijou brucho tučnochlapa,
Rozkyslú riť má na vetry.
Žerie a lôcha do nemoty,
Nenechá ľudí v pokoji,
Pod bruchom črevá neukrotí…
Vyčká, kým Dafnis dodojí…
Lozí mu potom za pätami,
Pohládza tmavé kučery,
Sľubuje, že ho rabstva zbaví
(Kocúra myšej do diery
najradšej hneď by vohnal Gnaton.),
Vymôže že mu slobodu.
Vyvážia iní vôľu zlatom.
S pánom sa isto dohodnú.
Poruke mu vraj Astip chodí,
Urobí preňho to či to…
Smeje sa Dafnis: -Čo za hlody…?
Na pašu za ním prikvitol…
Velebí kozy, capy chváli,
Votrieť sa speší do priazne.
Červík mu rozum mrakom halí.
Prestal sa správať horázne.
Dafnida drží za hlúpeho –
Valalský pastier, bez školy…
Mohol by mať dnes osoh z neho –
„Trubiroh je to – privolí…
Krásny je čoby anjel v tvári –
Podobných nemám v Mytile.
Tam ma už všetci okašľali.
Tu, ľaľa, chlapča nevinné –
Kaderie čierne, tielko biele…
Astip je kdesi na love…“
Snaží sa vliezť mu do košele
Naprieky dobrej výchove.
Líška sa Gnaton ako líška –
Pochváli čriedu, pastiera…
Falošný chlípny potrimiskár
O telo sa mu otiera…
Prosí, nech zahrá na píšťale –
S uznaním nápev ocení.
Netúži Dafnis po pochvale,
Neberie Gnaton na ženy…
Príroda si to občas mýli –
V znamení božskej Iridy
Dúhový svet sa rozmotýli,
Tvárou v tvár tvár sa nevidí.
Postáva Gnaton. Z diaľky sliedi –
Víno mu rozum pomúti –
Opitý chlap sa rozožrebí –
„Fagana k láske donútim!!“
…………………………………………
Kloní sa slnko, za zem sadá…
Prechádza stádo okolo.
Stojí mu v ceste trojná brada.
Započne Gnaton hovorom.
Objíma chlapca, sliní, hladí,
Verí, že už je na koni…
Musí byť jeho pastier mladý!
Povie mu, nech sa nakloní…
-K chalúpke predom, ku mne zadom –
Tak ako koza capovi…
Kolená… dlane… spusť sa nadol…
Nežnúčko prosbu vysloví.
-Videl som, Gnaton, kozu s capom,
Videl som ovcu, barana…
Nevidel som však chlapa s chlapom,
Kohút len sliepky naháňa…
-Koho ty učíš?! Kohút…kury…
Zrýchlený dych mu berie reč.
Ožratý Gnat sa rozkocúri.
Zavŕtal by sa ako kliešť.
Neváha Dafnis ani málo
(Keby ho Chloé videla…) –
Brucháča bodaj porantalo –
Odsotí telo od tela!
Nohy má Gnaton plné vína –
Kolená sa mu podlamú.
Vytiekla nazmar medicína…
Zvalí sa, drichme… na slamu…
Nechá ho Dafnis, nech si chrápe.
Tučniaka črieda preskočí.
Z píšťaly lúdi pastier nápev.
Bárskde sa koza vymočí…
Sotva by zvládol kopu sadla –
Vyfuní nech sa na poli.
Do kraja noc sa tíško vkradla…
Do rána býk sa vyhojí…
……………………………………….
Iris / Irida – bohyňa dúhy, posolkyňa Bohov
Tvárou v tvár tvár sa nevidí – výpožička od S.Jesenina – Лицом к лицу лица не увидать (Môj Jesenin)
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Celá debata | RSS tejto debaty