Do pamäti mi padá dážď.
Prší, i kde predtým nepršalo.
Padajú kvapky, každá zvlášť.
Mutuje mláka na zrkadlo.
Gumáky čierne deravé –
Čvachtalo Detstvo jedna radosť,
Dážďovky liezli po tráve –
Činili čulým sliepkam zadosť.
Padajú kvapky do pamäti –
Aj do Duše už napršalo.
V májovom daždi o predletí
Mýlili sme si Dúhu s šálom.
Oblohu chmáry opášu,
Nebesá menia mannu v krúpy.
Šelestí v ušiach snivý šum.
Odpustkom hriech sa nevykúpi.
V daždi sú slzy Oblohy.
Aj ľadovec, aj krupobitie…
Poráta Boh si výlohy –
Nebo má konto nepokryté.
Klokocú kvapky Života.
Hlúpemu na tom nezáleží.
To Živá Voda žblnkotá,
Aj keď nám z Božej veže sneží.
D r a g o 19012016
Mám rada dážď. Len nie z Tvojich očí. ...
Do duše Ti padá dážď mojich sĺz. Smútok ...
V daždi sú slzy Oblohy. My ich prelievame ...
Nádhera... ...
Celá debata | RSS tejto debaty