Pršieva

31. januára 2018 05:00, Prečítané 2 674x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Do pamäti mi padá dážď.

Prší, i kde predtým nepršalo.

Padajú kvapky, každá zvlášť.

Mutuje mláka na zrkadlo.

Gumáky čierne deravé –

Čvachtalo Detstvo jedna radosť,

Dážďovky liezli po tráve –

Činili čulým sliepkam zadosť.

Padajú kvapky do pamäti –

Aj do Duše už napršalo.

V májovom daždi o predletí

Mýlili sme si Dúhu s šálom.

Oblohu chmáry opášu,

Nebesá menia mannu v krúpy.

Šelestí v ušiach snivý šum.

Odpustkom hriech sa nevykúpi.

V daždi sú slzy Oblohy.

Aj ľadovec, aj krupobitie…

Poráta Boh si výlohy –

Nebo má konto nepokryté.

Klokocú kvapky Života.

Hlúpemu na tom nezáleží.

To Živá Voda žblnkotá,

Aj keď nám z Božej veže sneží.

D r a g o 19012016

Posledný 31. 01. 2018, 21:47

Debata ( 4 príspevky )

Mám rada dážď. Len nie z Tvojich očí. ...

Do duše Ti padá dážď mojich sĺz. Smútok ...

V daždi sú slzy Oblohy. My ich prelievame ...

Nádhera... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]