Pršieva

31. januára 2018 05:00, Prečítané 2 711x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Do pamäti mi padá dážď.

Prší, i kde predtým nepršalo.

Padajú kvapky, každá zvlášť.

Mutuje mláka na zrkadlo.

Gumáky čierne deravé –

Čvachtalo Detstvo jedna radosť,

Dážďovky liezli po tráve –

Činili čulým sliepkam zadosť.

Padajú kvapky do pamäti –

Aj do Duše už napršalo.

V májovom daždi o predletí

Mýlili sme si Dúhu s šálom.

Oblohu chmáry opášu,

Nebesá menia mannu v krúpy.

Šelestí v ušiach snivý šum.

Odpustkom hriech sa nevykúpi.

V daždi sú slzy Oblohy.

Aj ľadovec, aj krupobitie…

Poráta Boh si výlohy –

Nebo má konto nepokryté.

Klokocú kvapky Života.

Hlúpemu na tom nezáleží.

To Živá Voda žblnkotá,

Aj keď nám z Božej veže sneží.

D r a g o 19012016

Posledný 31. 01. 2018, 21:47

Debata ( 4 príspevky )

Mám rada dážď. Len nie z Tvojich očí. ...

Do duše Ti padá dážď mojich sĺz. Smútok ...

V daždi sú slzy Oblohy. My ich prelievame ...

Nádhera... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 100

21.01.2026

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]