Stalo sa to veľmi dávno. V časoch, keď ľudia ešte nevedeli vymýšľať, pretože sa učili len myslieť. Živili sa tak ako väčšina z nás. Všelijako. Ale na rozdiel od svojich potomkov nemali toľko času na reči. A vlastne ani možností. Za sviečkovicou z jeleňa sa nabehali až do sýtosti, ale málokedy sa z nej aj najedli. Sami boli ešte divý, ale snažili sa skrotiť divé zvieratá.
A potom. Keď už aj bola zásoba potravy pod strechou, chýbala iná zásoba: slovná. Ľudia pomenovali všetko, čo okolo seba videli. Ale to boli slová konkrétne, abstraktné chýbali. Až sa raz našiel človek a ten sa pustil do niečoho dovtedy neslýchaného: začal premýšľať!
Raz našiel zdochnutú myš, po ktorej sa prechádzala lienka. V duchu si povedal obidve slová: myšlienka … Potom vyskočil od radosti a vykrikoval:
„Mám to! Myšlienka! Myšlienka!“
Takto sa (možno) zrodilo slovo myšlienka …
( napísal: Ladislav Surinčák )
………………………………………………………………………………….
Pán Ladslav Surinčák predkladá svoju teóriu o vzniku myšlienky s istou dávkou neistoty. Pretože som presvedčený, že sa tak stalo nie „možno“, ale „celkom určite“. Dovoľujem si predložiť dôkaz o jej správnosti formou jej ďalšieho rozpracovania:
Len čo človek získal myšlienku, začal uvažovať, ako tento hybrid, náhodne vzniknuvší, skrížením myši s lienkou, využiť. Opäť mu pritom pomohla náhoda. Raz po období sucha sa strhla prudká búrka. Blesk stíhal blesk a od jedného z nich sa zapálil vysušený les. Človek, ktorý to z bezpečnej vzdialenosti pozoroval, si povedal:
„Oheň je mocný, vie zahubiť les“.
Potom prišiel dážď a príval vody uhasil oheň.
„Oheň je mocný, ale voda je ešte mocnejšia, vie zahubiť aj oheň“, pomyslel si človek.
„Aká sila by len musela vzniknúť, spojením ohňa a vody!“
I chopil sa tejto myšlienky a vyrobil „ohnivú vodu“ …
( napísal Alexander Kríž )
………………………………………………………………………………
Tak ako predostrel túto otázku pán Alexander Kríž sa príbeh človeka a ohnivej vody rozhodne nekončí. Má svoje pokračovanie:
Človek vyrobil ohnivú vodu. Proces výroby sa mu tak zapáčil, že sa mu stal koníčkom. Výrobe ohnivej vody venoval všetok svoj voľný čas, neskôr aj čas pracovný. Stával sa výrobným maniakom, vorkoholikom destilácie alkoholu. Ohnivej vody pribúdalo, bolo jej stále viac a viac. Už jej mal plné sudy, demižóny, netypizované fľaše, ponapĺňal ňou všetky kuchynské nádoby. A obyčajnej pitnej vody bolo čoraz menej a menej.
Vyrábal o milých päť, vyrábal jedna radosť, vyrábal, až sa mu z kečky parilo. A parilo a parilo … Až pocítil smäd. A keďže nemal naporúdzi žiadnu inú tekutinu, siahol po fľaši ohnivej vody. Napil sa, napil sa ešte raz a potom ešte … Zachutilo mu a tak pil a pil a pil … Zabúdal na svoju myšlienku čoraz viac. Prestal ju zušľachťovať.
A myšlienka, súc takto zanedbaná, začala sa mu rozplývať a unikať. Už ju nemohol zachytiť. Už ju jasne nevidel. Už bola celkom matná a rozplývala sa ako obláčik. Syntéza prešla do analýzy. Myšlienka sa rozložila a už z nej bola opäť myš a lienka.
Človek pil ohnivú vodu a myš a lienka sa zatiaľ množili a množili. Lienky ulietali a myši zostávali pri človekovi. Myší bolo čoraz viac a viac, až ich napokon mal plnú izbu, plný dom, stúpal po nich, liezli mu po stole.
A tie myši boli pekné biele, bielučké a nie a nie odísť od človeka.
( napísal som Ja )
predošlý článok ……………….. nasledujúci
mika Milá Čokomilka moc ďakujem ...
mika Zábava. Naozaj obe úlohy ...
mika Milá Zelenrusalka, želám ...
cokomilka Rozum a delírium tremens ...
zabava kedze zit sa mi chce veselo ...
Celá debata | RSS tejto debaty