Aj keď mu Kreón stránku chytí,
V paláci býva spolu s ním
Neočistený – neomytý…
Vyrastá jeden…, druhý syn…
Nalieha národ… Súcit prestal,
Synovia tiež sa pripoja –
Oidipús odísť musí z mesta
A nenájsť nikde pokoja.
Poškvrnou obce stal sa iba…
Synovia túžia po vláde.
Nebude im tu otec chýbať.
Prekážky nik mu nekladie –
Bezmocný, slepý, ponížený…
Ani len oči pre ten plač…
V šklbana kráľa Osud mení,
Útrpia len má nadostač.
Bolo čo bolo… Už nebude –
Do Théb sa Oidip nevráti.
Ľud, čo mal rád, ho pozabudne,
Zostal len život prekliaty.
Dcéra s ním chodí – Antigona,
Vodieva slepca po kraji.
Nezriekla sa ho iba ona –
Sútrpí s otcom, požiali…
Cestami blúdia – necestami,
Mestách po cudzích, po lese…
Šľahá im tváre vietor slaný,
K moru ich cesta zanesie.
Olivu ktosi… Chleba ktosi…
Môžu žiť iba z rúk do úst.
Ľudí u dobrých dcéra prosí…
Uľahnú na noc pod úšust…
Ráno zas aby o krok ďalej –
Po horách – dolách, po poli.
Minulý deň im dáva vale
A noci sťaby neboli…
Mnohí im zdiaľky vyhnú z cesty,
Od mestských brán ich duria preč.
Teiresiás to všetko veštil…
Teplých slov pre nich nikde niet.
Pridružia sa aj Erínye –
Drásajú dušu hriešnika.
Horkosti do dna pohár pije –
Po kvapkách život uniká…
Po dlhej bludbe do Attiky
Nechtiac či chtiac ich zaveje.
Olivy, hrozno, vavrín, figy…
poslednou smrť je – Nádeje.
Oliva rodí, figa plodí
Nočnej za piesne slávika.
V potôčku zurčia striebrovody,
Šafrán ich vôňou preniká.
Nevedia, že sú pri Athénach,
Nevedia, že sú v Kolone.
Thanatu chvíľa nedozrela,
Osud hru svoju dopovie.
Pocestný pri nich pristaví sa.
Lachésis ďalej vije niť –
Olivy, hrozná, figy visia –
V posvätnom háji Eumeníd.
Athény hen sú, za tým múrom.
Théseus v nich je mocný kráľ.
Národu svojmu vládne múdro.
Aj Minotaura prekonal…
Oidipús prosí pocestného,
Zájde nech s prosbou do Athén,
Vykoná nech tú službu preňho –
Théseus došiel aby sem…
Oidipa kto vraj neodmietne,
K sebe si Osud nakloní.
Pocítia to aj deti detné.
Nežičlivcom však odzvoní…
V Kolone sprva chlap sa staví,
Občanom povie čudnú zvesť.
Théseus, činov vyše hlavy,
K Oidipovi sa nechá viesť…
Zvedaví na Oidipa ľudia
Dôjdu sem prví z Kolonu.
Oidipús s dcérou súcit budia,
Nestrúha nik im poklonu –
Vstúpili hriešni… Nectia pôdu –
Posvätné miesto Eumeníd.
Radšej nech teda ďalej pôjdu –
Mestu sa môžu vypomstiť…
Thésea ktosi počuť radí –
Rozhodne on nech, on je kráľ…
Neubudne veď zo záhrady,
Slepého kto už by sa bál..?
(Erínye – bohyne pomsty, blížšie – pozri blog Orestés,
Kolonos – mestečko asi 7 km od Athén,
Thanatos – boh smrti,
Lachésis – jedna zo sudičiek, rozvíjala niť života,
Eumenidy – bývalé Erínye, premenené na dobré,
či skôr spravodlivé bohyne, bližšie pozri blog Orestés,
Minotauros – krétsky netvor, človek s býčou hlavou z )
D r a g o 06/13072012
.......dcéra s ním chodí..... ........pôsobivé......... ...
Celá debata | RSS tejto debaty