Jedna sú duša, jedno telo –
Po nebi jazda spanilá.
Plávajú vedno – osamelo,
Nad miesto činu dokrídlia.
Z rokliny dym sa mrakmi valí,
Šľahá plam z troch hláv Chimairy.
Zareve netvor na podbralí.
Spolieha jazdec na strely.
Chimairu láka z diery, dráždi…
-Ukáž sa, čvarga škaredá!
Ocitá tvor sa v šípov daždi,
Útočí šuhaj zo sedla.
Uhýba Pegas pred plameňmi –
Potvora srší dohora.
Na čele jazdca pot sa perlí,
Nadlieta zas a odznova.
Novú a novú strelu vkladá,
Napína luku tetivu.
Uniká chvostom duša hada,
Prská lev slinu ohnivú.
Zasiahne leva, zmečí koza,
Posledné iskry vychriaka…
Tratí sa z Kragu strach a hrôza,
Zhynula stvora trojaká.
Kopijou bodne… Človek nevie…
Uverí, ale preverí…
Loveckým nožom zľahka, jemne
Zoderie kožu z Chimairy.
Dokrídlia na dvor k Íobantovi,
Predhodia skutku dôkazy.
Hostinu kráľ hneď prihotoví,
V duši ho ale zamrazí:
-Priateľsky tyká Pegasovi,
Na slovo koník počúvne…
Aj mám ho rád, aj sa ho bojím…
Zmárniť ho nie je rozumné.
Junáčik bude pod ochranou…
Neradno s ním sa za prsty.
Tisne ho k zemi Proitov žarnov,
Pristúpi Íobat k ďalšej ľsti:
……………………………………….
Susedom proti šle ho svojim,
Divokým kmeňom Solymov.
Zložiť má hlávku v ľútom boji
Kráľovou vinou – nevinou.
Osvedčil raz sa, skúsi druhý…
Nešípi podraz od kráľa.
Pegasa vezme za popruhy,
Vznesú sa k hviezdam obaja.
Lýkia čoby drobná škvrna,
Neuzrú odtiaľ Íobanta.
Doletieť nadol chvíľu trvá.
Solymov hordu neráta.
S úžasom hľadia na oblohu:
-Čo to tam? Odkiaľ? Akože???
Nestačia priniesť obeť Bohu,
Bellerofont ich premôže.
Víťazstvo hlási Íobantovi:
-Lýkii Solym nehrozí.
Nemusíš kryť sa pred ním v kroví,
Nesiahne viac ti na kozy.
…………………………………………..
Oslávia úspech, jak sa patrí,
Obetu Bohom prinesú.
-Bojovné ženy pália vatry –
Priučiť by ich móresu! –
Vylezie z kráľa nečakane.
Šuhaju nezrie do očí.
-Vyplním tvoje zbožné prianie –
S Amazonkami zatočím!
Poletia k Pontu, stanu v stepi,
Thermodont k moru rinie sa.
Vnímal by krásu diev aj slepý.
Pôjde sa na ne od lesa!
Polieta Pegas, pošelestí,
Devy sú celé bez seba.
Nepachtí sa o zásah presný,
Umŕtviť krásu netreba.
Poľaká len ich, ponaháňa,
Rozpráši vojsko spanilé
Po horách, lesoch, lúkach, stráňach…
Neskončí žiadna v mohyle…
………………………………………………
-Fontés je nezmar, -Íobat vidí.
Začína strach mať z hrdinu.
Na hosťa siahnuť sa mu bridí,
Nemá čo dať mu za vinu…
-Anteia keby… Proitos keby…
Hodný by bol aj za zaťa.
Sprobuje ešte naposledy –
Domáci snáď ho umlátia.
Najlepších bojcov Íobat zháňa,
Hrdinov chrabrých Lýkie.
Nastroja ak mu pascu zrána,
Za polnoc sotva prežije.
Čakajú muži čiernych duší
Poddaní kráľa príkazu.
Čakajú v hustej lesnej hluši,
Vrhnú sa naňho odrazu.
Ohlávka zlatá do tmy svieti,
Bellerofontés neráta
Zásahy svojich od obetí.
Potešiť beží Íobanta:
-Zbojníkov som ťa, kráľu, zbavil.
Hodina pravdy udrela.
Bodal som, sekal vo virvari,
Držal si vrahov od tela.
Pobil som čvargu, čo už s nimi?
Duše si Thanat pozbiera.
Hrdinu v dome svojom prijmi,
Nepozeraj jak na zvera!
(Solymovia – negrécke kmene, žili v susedstve Lýkie,
Amazonky – bojovné kmene žien, žili na S od Pontu (Čierneho mora), podľa iných údajov aj na J od neho, čo je v našom prípade pre hrozbu Lýkii logickejšie, 1 2 3
Thermodont – rieka na J od Čierneho mora, v dn. Turecku,
Thanatos – boh smrti)
D r a g o IV/V2013
.
1 2 3 4 5 6
________________
Perseus a Chiméra
Celá debata | RSS tejto debaty