Večernou zorou hora horí Máča lúč pery do vína Krčia sa vrany na podhorí Bačkora myseľ omína .

Oblaky sa nad Krajinou tmolia Znesvätili Matku Života Ronia slzy lesy, vody, polia… Na hlúposti rozum stroskotá .

Včely ma rozboleli Pichľavé, neúnavné Sadajú na pastely Voľakde dymia hlavne .

Boli tu pred nami Aj po nás budú. Možno… Životné cunami Vyžmýka z vína hrozno .

Nie je mi ľúto doby Ľúto mi je ľudí Doba z nás rabov robí Doba ľudí s/šudí .

Voľakto sníva o Pokoji Voľakto dvorí mamone Voľakto rany v Duši hojí Voľakto baží po tróne .

Pohár vody na búrku je málo Hádam keby dva alebo tri… Zase sa tu všetko pomotalo Spoľahnutia nieto na mantry .

Človek sa v noci prebudí a vidí zrazu čisto svoje chyby . akoby našiel nakraj hory hríby okolo ktorých sa už toľko nablúdil… . Ján KOSTRA

So Zemou som sa miloval Je ako Hébé – večne mladá Nebola Láska z olova Do Božích rán som prsty vkladal .

Z Priestoru do Priestoru Zo Zeme do Neba Kým Dušu nepoorú Nedotlie pahreba .