Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia […]

Reči, reči… Samé reči… Škoda uší na drby S rečou reč si protirečí Kto sa z toho vyvrbí..? .

Uviazol škuner na plytčine Do dna sa kýlom zabára Lodivod žičí ledačine Loviacej na dne pohára .

Život nie sú iba štyri steny Obrazovka, mobil, klávesy Do kresla sa zadok zakorení A v duši sa pavúk obesí .

Všetko svoje so sebou si nosím Nohy, ruky, srdce, Dušu, hlavu Do piesku si pchajú hlavu pštrosy Mnohí majú aj na rozum zľavu .

Dopadla hlava do slávy Vôbec sa s nami nebaví Hlava je dutá ako peň Nevrhá ani minitieň .

Menia mravy byty na ulity Slimáky si prídu na svoje V ulite sa mäkkýš pánom cíti Väčšmi ako farár v kostole .

Samota je moja kamarátka Prikvitne, aj keď ju nevolám Cesta žitím býva veľmi vratká Hlavu láme večný hlavolam – .

Nie všetky vtáky žijú v kŕdli Aj vlka svorka vyhostí Rozumom mnohí opovrhli Chátrajú chrámy Múdrosti .

Vymyslel ktosi, že Čas prší Možno má svoje oblaky Skúšam sa pýtať, Čas však mlčí Pozerám na zem do mláky .