(Úloha deviata) Podíde dcéra ku ocovi – K Eurystheovi Adméta. Nudí sa kráľ a muchy loví, Paláci po sa obšmieta.

(Úloha ôsma) V Mykénach sa to hemží ľuďmi – Chudobní, strední, boháči, Domáci, cudzí, národ bludný… Vnímať ich oko nestačí.

(Úloha siedma) Diov syn skántril na pevnine Divoké zvery, obludy. Burina zlá však nevyhynie – Útrpie príde od ľudí.

(Úloha šiesta) Hradné na múry vyštverá sa Eurystheus. Nudu zaháňa… Krajina vôkol čarokrásna, Čosi však smrdí, zaváňa…

(Úloha piata) Mädlí si Erystheus dlane… Hérakla zrie už v Tartare. Dni jeho má už porátané. O iné kráľ sa nestarie.

(Úloha štvrtá) Arkádske tam kde končia stráne, Túli sa ku nej Achája, Pastieri pasú stáda kravie, V potoku zver sa napája,

(Úloha tretia) _ Kopreus je už vonku z hradu – Héraklés nesmie cez bránu. Nenesie preňho dobrú radu – Úlohy nové vyvstanú.

(Úloha druhá) Nežičí strýc mu oddýchnutia. Šikuje Kopra pod hradby. Úmysly kalné myseľ mútia, Sám sa s ním stretnúť nerád by. _

(Úloha prvá) Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje…! Hádam by sa ho nezľakla

Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahou Príkoriu má tu privykať.