Z jedného sveta dva sú svety – Hellespont more obmýva, Nad vodou kŕdeľ čajok letí, Európe máva Ázia.

(Pre každý prípad uvádzam aj druhý variant ukončenia príbehu.)Dobritka ľudia jazyk ostria, Odkedy stojí svetom svet. Nenávisť – závisť je tá osla… Poznáme to už naspamäť.

Pošinul večer vládu noci, Vlúdil sa spánok do tela. Podrží Hypnos Gýga v moci. Od steny tieň sa oddieľa.

Od ucha k uchu chýr sa šíri: -Kráľovský pastier je sťa býk! -Zahubil obrie vlky štyri! -Všetko vie, dosiaľ ako nik…

Rozdumy nosí Gýgés v mysli: „Vypočuť môžem, čo len chcem, Bez toho, ´by mi na to prišli… Nikomu o tom nepoviem…“

Héraklés mu je pra-pra-pra-pra… Kandaul vládne Lýdii. Ďalej sa rozum nedopátral, Spomienky ale ožili.

Do mýtov už je zapísaný: Dorazil hroznú obludu, Solymom skrížil podlé plány, Obšmietať sa tu nebudú.

Usadá Fontés na Pegasa, Na lov si občas zaletí. Odhora Zem je božsky krásna. Filónoé dbá o deti.

Nepriateľa ak nevieš zdolať,Urob si z neho priateľa, – Pripomnie Íobat čiesi slová… K mladému ruky vystiera.

Jedna sú duša, jedno telo – Po nebi jazda spanilá. Plávajú vedno – osamelo, Nad miesto činu dokrídlia.