Privíta Fthia svojho kráľa, Kráľovnú Thetis uvíta. Péleus dlho neotáľa – Potomka o ju popýta.

Málo len, blízo od pobrežia, Na brale pnie sa Tróje hrad. Hékabé bola čoby bez dna – Osemnásť synov stihla dať.

Jaskyňu Chairón vyzametá Na južnom kline v Malii. Zo všetkých dier sa valia sveta, Na svadbe aby vypili

Pamätá Zeus zašlé časy – Pripomnie dcéru Ásopa. U boha riek sa neohlásil, Na živel vodný neklopal.

Halí sa Olymp do oblohy. Najvyššia rada zasadá. Zošľachtí Zeus pohľad strohý, Rozpachtí nech sa nálada.

Z Olympu hľadia, čo sa deje. Sandále Hermés okrídli! Nebude gániť na galeje Titána v skalnom obydlí!

Míňajú dni sa, roky plynú, Prevliekli sa aj eóny… Nedošiel Zeus na príčinu, Kedy mu, prečo odzvoní..?

Prikrídli orol zas a znova, Vyžerie pečeň, uletí… Dvanásť už rodov odvychoval Z Diovej hroznej obety.

Márne si Zeus mädlí ruky, Márne sa Hádes nadeje – Nezlomia vieru reka muky Na duši ani na tele.

Rozzúri deľba vola Dia. Rozkope kosti – ďas ich ber! Titán je preňho podlá zmija, Neuzavrie s ním nikdy zmier!