Drahoslav Mika

Milión ľudí bez mena Na lávu Život premieňa. Milión ľudí denne stretám, Pohľadmi chodník vyzametám, Venujem úsmev, štyri slová Výdavok drobný v Duši schovám. Milión ľudí bez mena – Nevedno odkiaľ pramenia. .

Ak cudzia radosť bude tvojou Pochmúrny mrak sa rozplynie Súženie necháš za závojom Dušebôľ v dračej paline .

Večer sa priplazí Nazerá do dvora Prelieza prielazy Tiene nás potvoria .

Vtipy nie sú vulgárne, iba myslenie. . Aj to najchatrnejšie zdravie vám vydrží do konca života. .

Čo deň sa na nás Oko díva, Príroda splýva s Planétou, Slnečných lúčov zlatý príval S vrkočmi sa ti zaplietol. .

Z kalendára s veľkou nehou Trhám Piatok Trinásteho – Napáchať si nedám škody – Viera Vier mi v stopách chodí. .

Sama sa neskalí Studnica Génia – Naraziac do skaly Vlna sa rozbíja. .

My sa nechceme mať lepšie. Nám stačí, ak sa budú mať Gréci horšie. . Nejeden Slováčik si žije pod pomery. .

Prečo len jeden Deň Vzdáva sa úcta Žene – Snežienok nežná žmeň, Ružičky zapýrené..? .

Berie ma Hypnos do náruče – Padajú viečka na oči. Morfeus nosí od Snov kľúče – Do zámky strčí, otočí… .