Drahoslav Mika

Dakomu še pije, Ket meňini slavi! S každim sebe čerkňe, Ľem žebi bul zdravi. ! .

Dosc me še namaržľi, Žimni maj za nami, Z kontajnera šmerdza Falatki salami. .

Naboso stúpam na črepiny – Zrkadlo sa mi rozbilo. Neplecha sedem rokov činí. Chodí sa s džbánom na pivo, . Dovtedy, kým sa neroztĺčie, Alebo kým ho neskmínia. Na Lunu vyje plemä vlčie, Bosorka letí z komína . Na metle, že tu pozametá, Črepiny nech ma nekolú. Karoténova teta Beta Lepí mi päty na smolu. . Pozmetá sklíčka pod parkety – Taká je […]

Utonula Luna v lesku jazera. Trištvrťová stále nie je dospelá. Vedú Luny z nudy život túlavý. Ustelie si Pútnik večer do trávy. . Trištvrťové Luny v Nebi lebedia. Labútence zlatá Labuť vyviedla. Tancujúca Luna vodu rozčerí. Trávi Pútnik v tráve letné večery. . Labutiatka čoby zlatý kŕdeľ hviezd Trbliecú sa, iskria, šantia ostošesť. Utonutá Luna v […]

Slovenské dno sa dá natiahnuť až po nekonečno. . Keby záplavy spláchli aspoň tie jedovaté sliny… .

Rodí sa Láska, odumiera… Potom sa znovu narodí. Pojme ju človek, prijme zviera… Hádam je dielom Náhody… . Vráti sa mŕtva k Erótovi – V Nebi sa Láska prevtelí. Strelu si Erós prihotoví, Tetivu napne, vystrelí… . Zasiahne Srdce nečakane, Pomúti rozum obeti. Na Lásku nie sú protizbrane. Šíp letí – letí – doletí. . Miluje On a […]

Piesok sa presýpa, voda sa leje, Veslujú pltiari do Beznádeje. Čas letí, Čas pláva, Čas ide peši – Sľuby sa sľubujú, blázon sa teší. . Stopy sú dočasu, burina rastie – Pichľavá ôstina, bodľavé chrastie. Piesok sa rozveje, odparí voda, Hlodavce v brnení potomstvo plodia. . Čo bolo, nebude – návratu nieto, Hrsť piesku do očí Život […]

Ulomil som si kúsok báne. Obloha jej má ešte dosť. Stalo sa, už sa neodstane. Spolieham Božiu na Milosť. . Veršami si Ťa vymodelím, Uložím blankyt do očí. Neveste snímam závoj biely, Husia mi koža naskočí. . Ozve sa vo mne Pgmalión. Všetko sa dá, len treba chcieť! Omývam Devu slastným vínom, Chystám si Dušu na úlet. . Poodlial som si trochu mora. Nech sa […]

Najlepšie sa u nás darí kríze. . Kým nekrachujú krčmy, nie je to až taká veľká kríza. .

Snívalo sa mi, že už idem… Ovanul dych ma Thanata… Hladil ma šelest čiernych krídel, Rebrá aj dni mi prerátal. . Tichúčko – tíško za mňa zlietol. Objal ma. Šepol: -Pôjdeme… Persefóna ti bude tetou… -Nepatrím ešte do zeme! – . Vykríknem, spomnúc na Admeta. -Nerodia dnes sa Alkesty, Héraklés dávno dozametal, Pýthia v […]