Drahoslav Mika

Spaľujú mosty, pália knihy, Bosorky pália, básne tiež… Spaľuje Márnosť okamihy, Vychodia šelmy na manéž. .

Prichádzam k sebe. Neviem, kde som… V horúcom dychu suchosť úst… Tucet nôh by ma neuniesol. Ťahať ma môžu za motúz. .

Stalo sa. Už sa neodstane. Nič na tom ľútosť nezmení. Nehrajú vždy nám na želanie, Nie každý prút je zlomený. .

Hlúposť by sa mala najprv naštudovať, až potom uviesť do praxe. . Človek sa modlí k Bohu, keď stratí vieru v ľudí. .

Omeleta s kúskom leta, Volské oko na nebi. Slnko hviezdy vyzametá Podľa božskej potreby. .

Napísal List som bez jedinej vety – Bez slabík, bez slov, bez pera. Posplývať môžu vety do klebety, O pilier klam sa opiera. .

Nečakám východ na západe – Slnko má svoje príkazy. Aj ten, kto hľadá, nie vždy nájde. Z kopýtka čert si vyrazí. .

Najšťastnejší sú ľudia, ktorým šťastie vôbec nechýba. . Ak si sadá líška k vrane, tak len kvôli syru. .

Len toť včera krídlami som mával – Plachtili sme vedno s Daidalom. Smiali sme sa pomazaným hlavám. Vyletieť sa vyššie nedalo. .

Mĺkvo je vôkol. Blednú zore. Unikol Mantre Boží Óm. Utonul v čiernej nočnej smole. Ožíva ranný Babylon. .