Drahoslav Mika

Život je hra na jednu bránu. Gúľa sa lopta po tráve. Život má platňu obohranú. Grackajú nohy túlavé… . Bulváre, prte, cesty prašné… Zatúži potok po mori. Svetielko blikne, potom zhasne, Z mora sa maják vynorí. . Zatúži vtáča po výšave, Len čo sa z hniezda vyperí. Vrtké je šťastie, prelietavé, Nevletí každých do dverí. . Na každé Srdce […]

. Chveje sa struna jari Raší byľ spod Zeme Príroda v Svätom Gráli Zimný sen dodrieme .

Jedna lastovička leto nerobí, ale vykaká sa priamo na vás. . Keď rozpočet prihára, poslanci si sypú popol na hlavu. .

Našiel som Srdce. Chladné, mramorové… Našiel som Srdce z kameňa. Našiel som Srdce južnom na ostrove. Zo sŕdc vraj Lásky pramenia. . Studený kameň leží v slnka páli – Bez tela mĺkva sirota. Snáď sa v ňom zvyšky Lásky uchovali… Hlavu mi Srdce pomotá… . Dvíham ho k ústam – Srdce pery chladí. Hovor vĺn mi je neznámy. Topia sa sladké […]

Vysielam Dušu na Prezvedy – Ako a Prečo? Kedy s Kým?… Jedenkrát len je naposledy Merajúc Časom pozemským. . Večnosť je stále v Nekonečne – Nijaké míle, hodiny… Nevieme, kam nás Osud vlečie, Komu sme za čo povinní. . Nevieme, čo sme komu dlžní, Ani kto má dať čosi nám, Prečo nás Život občas hužví… Voliéru Duši otváram: . […]

Slunočko še šmeje, Ftački nam špivaju Jeden rok u marcu A druhi u maju. . Apriľova chviľa Može buc šaľena – Zaduje vitrisko – Čorci še požeňa. . Šňih še nam roztopi, Školki bavja dzeci, Sušeda na pľetki Gu sušedoj ľeci. .. Lastovki naľepja Hňizda pod štrechami. Chto še ňezačeše, Tot chodzi štrechavi. . Daraz i šňih spadňe, I […]

Nesnažte sa skracovať predĺženú miechu. . Remeslo má zlaté dno, politika je bez dna. .

Máva mi hviezdna sirota Jagavá, trblietavá. Do sietí sen sa zamotal, Vlna čln pohojdáva. . Jediná Hviezda v Zenite Strieborným očkom škúli. Naliate máme vypité, Z pohárov civia nuly. . Jediná z Tichej Temravy Arachné nite súka. Posledná kvapka vyplaví Pavúka do klobúka. . Vkútil sa pavúk do kúta, Z kúta mi hlavou máta. Hrdličie hrdlo hrkúta, Minúty v tme […]

Budím sa nerád z blaženého spánku Do nudy štyroch nahých stien. Spievala večer Múza uspávanku, Tlačí sa ráno do okien. . Ťahá ma ktosi – opustiť mám lóže – Tá ruka, ktorú nevidno. Nespúšťa zo mňa pohľad Oko Božie, Sadajú vtáky na bidlo. . Len tak tu tápem, hore – dole chodím, Máta ma mojich zmyslov päť. Nevidná ruka ráňa ranné […]

Dze čľovek popatri, Fšadzi sami beton – Bars malo zostaňe Zos prirodi dzecom. .