Drahoslav Mika

Delí ich stena aj ich spája – Nachodia v kútku štrbinu. Jednou sú dušou obidvaja, Ku stienke keď sa privinú.

Spočíva mesto na Eufrate,Visuté kvitnú záhrady, Osvietia Bábel lúče zlaté,Na vežu Boh sa zahľadí.

Zbúraj dom, zahluš syna, vytni strom! Múdry vojak sa zastreliť nedá, z hlúpych sa stavajú hrdinovia. Životná úroveň nám stúpa – na päty.

Láska tlie, horí, hreje, páli,Láska je trest od Eróta.Láska je obeť na oltári. Narazí čln a stroskotá.

Vzoprú sa kone, na zadné sa…Zamáva štvorka krídlami, Povozka rve sa na nebesia, Zažíva pocit neznámy –

Hélios končí nočnú siestu, Obriadi krídla, kopytá,Ružovú Éós, svoju sestru, Otvoriť bránu popýta.

Hyperión sa láska s Theiou. Potme sa ľúbosť rozvíja.Nevie svet ešte, čo je bielo. Porodí Theia Hélia.

Voľné sú mravy na Uráne, O Zemi ani nevravím. Čo tvor, to láska, milovanie, Siahajú všetci po zdraví.

Slovenskom obchádza epidémia alkoholizmu. Klin sa pivom vypíja. Všetci sme si rovní, len charaktery máme pokrivené.

(Pre každý prípad uvádzam aj druhý variant ukončenia príbehu.)Dobritka ľudia jazyk ostria, Odkedy stojí svetom svet. Nenávisť – závisť je tá osla… Poznáme to už naspamäť.