Drahoslav Mika

Adam: -Nielen jablkom je človek živý… Strom poznania priniesol s plodmi aj jablko sváru. Čím prízemnejší človek, tým viac chodí s hlavou v oblakoch.

Dryády šantia po poľane, Tancujú boso po tráve. Klokocú v riečke vlnky ranné, Motýle hýria ihravé.

V družine loví ArtemidySyringa, dcéra Ladona. Na chlapa vzhliadnuť jej sa bridí, Čo ako by sa navoňal.

Na cestách, a či kdesi v lesePožiadal Hermés Dryopé.Semienko lásky v Nymfe vzkriesne, Miminko v brušku zakope…

Delí ich stena aj ich spája – Nachodia v kútku štrbinu. Jednou sú dušou obidvaja, Ku stienke keď sa privinú.

Spočíva mesto na Eufrate,Visuté kvitnú záhrady, Osvietia Bábel lúče zlaté,Na vežu Boh sa zahľadí.

Zbúraj dom, zahluš syna, vytni strom! Múdry vojak sa zastreliť nedá, z hlúpych sa stavajú hrdinovia. Životná úroveň nám stúpa – na päty.

Láska tlie, horí, hreje, páli,Láska je trest od Eróta.Láska je obeť na oltári. Narazí čln a stroskotá.

Vzoprú sa kone, na zadné sa…Zamáva štvorka krídlami, Povozka rve sa na nebesia, Zažíva pocit neznámy –

Hélios končí nočnú siestu, Obriadi krídla, kopytá,Ružovú Éós, svoju sestru, Otvoriť bránu popýta.