Drahoslav Mika

Théseus smúti ovdovelý – O syna prišiel, o ženu. Chronos však všetky rany scelí, Stalo sa to aj blížnemu –

Nakoniec Faidre splnilo sa, Túžila po čom pred rokmi. Túli sa k manželovi bosá, Šťastím by v daždi nezmokli.

Na Kréte dujú nové vetry – Odišiel Mínós k Hádovi. Daidalos slovom radšej šetrí, Niekoľko slov však vysloví.

Héraklés slúži u Eurystha Ktovie už koľký Boží rok. Deviatu prácu kráľ mu chystá – Diov syn mu je paholok.

Kde bolo včera zelené, Zrazu je všetko biele. Zbeleli tiene na stene, Padá sneh do postele.

Už sa nepije do druhej nohy, ale do druhého piliera. Pite v zime – biele myši nebijú tak do oči. Alkohol – metla ľudstva. Preto tak radi vymetáme krčmy. Všetko je vo hviezdach – iba pivo v krčme.

Dôveru kráľ do kráľa kladie, Nedajú poslom zakrnieť. V hrudiach im bijú srdcia mladé – Mladosti svedčí mladý svet.

Lapithi ako mravce lezú – Thessalskí hen sú, v Élide. Z kútika Pelopovho -Nezu Sotva už kmeň ich odíde.

Mladosť je radosť. Na trón sadá Théseus. Čo ten nadumä? Do ľudu nádej všetku vkladá, Úctu vzdá otčej korune.

Pohárik borovičky vždy sadne ako uliaty. Podnapitým nesmieme dať piť, podnažratým žrať. Nemá význam, sa opíjať, ak vás nikto nevidí. Všade dobre, a doma niet čo vypiť.