Drahoslav Mika

(Úloha siedma) Diov syn skántril na pevnine Divoké zvery, obludy. Burina zlá však nevyhynie – Útrpie príde od ľudí.

(Úloha šiesta) Hradné na múry vyštverá sa Eurystheus. Nudu zaháňa… Krajina vôkol čarokrásna, Čosi však smrdí, zaváňa…

.Lupienky kvietkov do písmeniek skryté – Kytičku skromnú z hviezdnych slov – Uplietol básnik v tichu na úsvite, Usínal Mesiac únavou…

(Úloha piata) Mädlí si Erystheus dlane… Hérakla zrie už v Tartare. Dni jeho má už porátané. O iné kráľ sa nestarie.

(Úloha štvrtá) Arkádske tam kde končia stráne, Túli sa ku nej Achája, Pastieri pasú stáda kravie, V potoku zver sa napája,

Všetci kradnú, iba svetlá budúcnosť sa zakráda. Čím viac nám leží politika v žalúdku, tým viac sme hladní. V čase záplav nám hladina rieky stúpa na päty.

(Úloha tretia) _ Kopreus je už vonku z hradu – Héraklés nesmie cez bránu. Nenesie preňho dobrú radu – Úlohy nové vyvstanú.

(Úloha druhá) Nežičí strýc mu oddýchnutia. Šikuje Kopra pod hradby. Úmysly kalné myseľ mútia, Sám sa s ním stretnúť nerád by. _

(Úloha prvá) Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje…! Hádam by sa ho nezľakla

Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahou Príkoriu má tu privykať.