Drahoslav Mika

Boli zlí ľudia bohom vôči – Nijaká úcta, obeta… Do mýtov Zeus rázne vkročil: -Čo sa tu má čo obšmietať

Už nevládzem nepiť. To neide Jano, Jano by sa plazil. Získavam bobríka abstinencie. To nie je človek, to je chodiaca fľaša. Ešte nespievajme, veď je len utorok. Prvýkrát som ťa videl takého, že si ma nevidel.

(1) Neteší Alkmaióna sláva, Neteší ani thébsky lup. S odkazom otca líha – vstáva, Pomsta je zdrojom jeho múk.

(3) Pohne sa z Argu vojsko mladé Stopami otcov spred rokov. Horúca krv v nich nevychladne, Zo studní pijú, potokov…

(1) Sedem ich tiahlo proti Thébam – Jediný zostal nažive – Kôň Adrástovi zlietol z neba, Ostatných pohreb neminie.

(3) -Smela si ako zákaz kráľa, Nehodná deva, porušiť?! S rozsudkom sa tu neotáľa – Osudu ja mám v rukách niť –

(1) Ukryli telo Eumenidy Vo svojom háji Oidipa. Nikto ho nikdy neuvidí, Nezvie nik, kedy dodýchal.

Dobrého veľa nebýva. Preto vám prinášajú čím ďalej, tým menej kvalitné značky.

(10) Adrástos dvíha vojsko Argu, Siedmich do šíkov zoradí. Prikáže udrieť na tú čvargu, Rebríky oprieť o hradby.

(8) Adrástos velí vojsku – Pravou! Vykročiť ďalej vo zbrani. Stať čo sa malo, už sa stalo (Vojaci kde sú vítaní..?)