Drahoslav Mika

Pivári nevyhrávajú o prsia, ale o brucho. Ešte nie sme na dne. Ešte je čo piť. Niekedy sa človek musí opiť, aby si ho všimli. Z dobyvateľov našich krčiem sa stávajú dopivatelia. Sud duní viac, ak je prázdny, človek, ak je naliaty.

Vážia si Théby Teiresia – Najväčší veštec v okolí. On vodu káže – vodu píja. Penthea teraz osloví

Agaué – tretia v rade dcéra Harmónie a Kadmova – Paláci po sa poneviera, Zahľadí sa do Echiona –

Aby z vás nebolo cítiť pivo, dajte si slivovicu.

Najmladšia dcéra Harmónie, Kadmovi milá Semela, S náhrdelníkom kolo šije V paláci býva veselá –

(6) Usmeje sa len Harmónia, Bocian keď klope na dvere. Autonoé sa narodila, Uzrela svet aj Semelé.

(4) -Tak teda mesto…, -Kadmos rečie… Priatelia zašli… Nových niet. Vraj čo sa vlečie, neutečie… Pre neho je tu cudzí svet…

(1) Objíme Kadmos matku, otca, Vlieva im vlnu nádeje, Aj bratia kone svoje krotia, Ktohovie, kam až zaveje

Aj pri ležiaku sa dá príjemne posedieť. Z plejbeku zaspievaš, ale nevypiješ. Triezvy človek v opitej spoločnosti lezie každému na nervy. Mládež je držiteľkou rána. Po nociach vysedáva po baroch. Triezvy Slovák je vždy podozrivý.

Pokľakne zviera, devu zloží, Nôžkami zeme dotkne sa… Premieňa tvor sa v býčej koži… Dejú sa ešte čudesá…