Drahoslav Mika

– Paňi, to vi tota veščica? – pita še Borka. – Hej, ja. – Nemohla bi mi gu vam zajsc sobotu? – Ňe, bo pjiatok sebe zlamece nohu. ……………………. – Joj , pani Semišova, tota vaša dzivka ma už dvacec roki?! To sce se mušeľi skoro vidavac? – Bars skoro. Už rano o osmej.

ČASOVANIE

Na stáročnom rozkošatenom dubisku, vzdorujúcom až doposiaľ zhubným časom, boli obsadené všetky konáre a vetvičky. Hniezdili sa na nich poslanci dvestodvanástich u nás žijúcich, priživujúcich sa i živoriacich druhov Vtáctva. Spevavce si nebojácne posadali medzi dravcov, lebo na snemovaní mali všetci poslaneckú imunitu a mohli bez obáv vyspevovať, či vyšvitoriť […]

VÍZIA

Veru pivo je ako žena, dobré pivo ako dobrá žena. Treba sa s ním maznať, zapojiť do jeho vychutnania nielen chuťové poháriky, ale aj oči a uši, čuch aj hmat. To veľmi dobre vie aj môj striebrovlasý priateľ, ktorý kolu nepije.

A započúvali ste sa niekedy, ako pivo šumí? Nehanbite sa priložte si čerstvo načapované pivo k uchu. Počujete v ňom šum jačmenného poľa za jarného vetra. Kto chce, môže si vypočuť celú

Ako vravím – piť pivo samému je hriech. Ešte väčší hriech je nepiť pivo / bárs aj samému /. S pivom sa dobre medituje, rozjíma … ak sa vám podarí zostať samému a nepovšimnutému, iba s pohárom piva. Taká chvíľa je v krčme vzácna, je to skoro sviatok, a to by sa malo čo …?

Koľkokrát som už zašiel k Rasputinovi, akože na kus reči, na pár kvapiek penivého moku, ktorí nevedno ktorí slovanský národ nazval p i v o.