Drahoslav Mika

Tak mi treba! Mal som ho odovzdať vo voľbách. Môj hlas. Môj zachrípnutý tenor. Načo som si ho len ponechal? Zlatý slávik zo mňa nebude, ešte tak strakatý odvar z havrana. Lenže mne nie je do spevu. Oj, veru nie. Spevák v dnešných časoch riskuje, že z neho urobia prezidenta. A možno sa práve toho boja. Že sa stanem prezidentom. Ja a prezidentom… Ešte tak vice -… […]

Stratil som prácu. Neviem kedy a neviem kde. Jednoducho – stratila sa. Niet jej. Možno ušla sama, možno ju nejaké straky ukradli. Alebo sa vyparila. Len tak, do éteru. Zmizla. Ako gáfor. Ako by ju niekto vyzmizikoval. A taká dobrá práca to bola. Dvoma slovami – matka pokroku (Alebo pokriku?) Hádam by som ju už aj za macochu pojal. Lenže po práci ani chýru ani slychu. […]

Ak má teplá voda zdražieť, urobte si do mrazáku zásoby. Párne čísla v saune nehľadajte.

(Nepochybne chybná úvaha.) Hoviem si v kresle a je mi dobre. Veľmi dobre. Lepšie ako na konári. Tak dobre mi ešte nikdy nebolo. Ani nebude. Trónim si ako malý boh. Vlastne – prečo – malý?? Možnože mám i svätožiaru. Iba ju nevidno. Tak ako cisárove šaty. Tie nové. Prečo cisár chodí v šatách a nie v obleku? Možno je transvestita. To dnes beží. Časy sa menia. […]

Hav! Policajtmi by mali byť iba psi. Aj ja som pes. Taký – policajný. Dobre vycvičený pes nahradí prácu niekoľkých policajtov. V jednej diplomovke som to čítal. Ani desať dobre vycvičených policajtov nenahradí jedného psa. To sa tam nepísalo. To tvrdím ja. Policajti sa rodia. Vlastne ani nie. Policajtmi sa stávajú. Ja ako pes musím byť vrhnutý. Vrhnutý priamo na […]

Spevák, ktorého by som rád priblížil čitateľom – poslucháčom v tomto príspevku, mi bol známy dávno. Ako spevák. Ruský. O jeho živote som nevedel nič. Po preštudovaní niekoľkých biografických materiálov ma najviac prekvapilo, že je to – Nemec. Veľmi sa mi v jeho podaní páčili viaceré ľudové piesne a romance, operné árie. Zvykol som si počúvať ich […]

-Ako sa máš? -opýtal som sa neznámeho psíka na ulici.