Drahoslav Mika

O šesť hodín neskôr. Dajme o sedem. Človek nikdy nevie…

O pol hodiny neskôr Plytká noc. Všetko spí, všetko sní, len Praotec Čech na hore Říp… (…Aha,… to je zo sna…)…. Mišo Ilčík leží vedľa Nikolu Šuhaja, občas sa zamrví jeden, občas druhý …

O päťdesiatpäť minút neskôr Chata, poľana… Vatra pomaly dohára, nemá kto priložiť polienko či za otiepku raždia na uhlíky, všetko spí, všetko sní, a keby tak napadol sneh, čo v Hornouhorsku nie je až také nemožné, nesúdny čitateľ – divák by očakával, že prídu traja mudrci od východu, pretože je Tichá noc, svätá noc. Lenže opak je pravdou.

O dve hodiny neskôr. Surovec a Maťo Kliešť sú ešte stále na posede. Nič mimoriadneho sa za tie dve hodiny neudialo, iba noc sa zmocnila všetkých svojich práv. Keby to čítali aj nejakí básnici, tak pomedzi konáre na oblohe vidieť Lunu v jej plnej kráse, jednoducho je tehotná ako matka hviezd.

Ak vám to nepáli, prestaňte fajčiť. Ak vám nadnes padla, už ju nedvíhajte. Ak vám zrní obrazovka, chlieb lacnejší nebude. Ak máte nervy zo železa, do vody nevstupujte. Ak prespíte svoju dobu, tehotnejšia nebude. Ak nechcete byť pod papučou, kúpte žene čižmy. Ak vám, dajú na frak, pýtajte si aj na nohavice.

O päť minút predtým Jánošíkov klon Kišonay uniká riedkym lesom (aby ho bolo vidieť) a navyše v hustom lese by sa mohol poškriabať černičím a podobným kríčím a popŕhlť žihľavou, čo by u neho v prípade alergie mohlo vyvolať púpence po tele, pretože zaočkovať ho nestihli, a ani by sa bol nedal, lebo felčiarom nedôveruje. Ešte tak pustiť žilou… Surovec a […]

Naposledy som tu písal o kamarátovi Džočim a iba okrajovo som spomenul aj Karola. Dnes teda napíšem o kamarátoch Vladimírovi a Pištovi. Vladenko je trochu nižšieho vzrastu (asi ako v tom filme „Ja milujem, ty miluješ…“… a miluje najmä kvalitné pivá a fernet, …a nie z vlastnej viny si chodí aj s frajerkou raz týždenne vyhodiť z kopýtka aj z […]