Drahoslav Mika

(ad absurdum) (Osoby budú pribúdať postupne v priebehu dejovej línie) Začiatok 18. storočia, štvrť na deväť predpoludním v lete. Uprostred horehronského lesa stojí, ba priam sa leskne, poschodová chata. Pred chatou ohník dohára, aby sme boli čo najpresnejší – už len tak-tak stúpa slabý dym z čiernej pahreby.

Vyššie ako na vrchol sa nevyšplháte. Nik nie je dokonalý – iba ten, čo dokonal.

(ROZPAMÄTÁVANIE) Vojačik je ešte civil. Zatiaľ. Vojačik má osemnásť. Vojačik musí na asentírku. Vojačik nemá známosti v odvodovej komisii.

Semeno sváru vyklíči najrýchlejšie. Z globálneho otepľovania mi behá mráz po chrbte.

Len keby vedel po teroristicky. Alebo teroristi po nadriadensky. Možno vie… dnes sa vyučuje všeličo. Prípadne by si mohol pribrať tlmočníka. Tlmočník je prekladateľ. Keď nemá tlmočník čo robiť, prekladá papiere zo stola na stôl. A opačne. Aspoň by mu dal možnosť privyrobiť si. Len aby teroristi aj jeho ne… Dva pohreby by už náš štát finančne […]

Akože nám to prednášali? Aha! Aj Spartakus, aj Cromwell, aj Lenin, Winnetou a Jánošík – všetci boli teroristi. Na Krista si netrúfli. Ej, na stolicu si nedovolia. Teda na Svätú stolicu. A Robin Hood nebol. Ktovie prečo? Upadol do zabudnutia. Alebo ho nestihli zaradiť pre nedostatok času. Čas sú peniaze. Pre niekoho získané, pre iného vydané. Všetkých […]

Takmer ľutujem, že to nebol terorista. Určite by sa bol zľakol a upustil od svojho nekalého úmyslu. A ja by som ho pekne-krásne zneškodnil. Prilícim, zamierim, zadržím dych, námerná, výstrelná, kadencia, terč – pim! – a je po teroristovi…

Nie! Svoju kožu len tak ľahko nepredám! Ja nie som lacný Jožko. Ani Ferko, ani Mirko. Brániť sa budem. Veru brániť. Zubami – nechtami (Nuž hej, protézami… a na kieho ďasa som si včera ostrihal nechty na rukách?! Ešte dobre, že som si ich na nohách nie.) A ešte zbraňou. A nábojmi. Ostrými. Len či mi nezamrzli… Do frasa! Veď mi ani nepovedali, či […]