Drahoslav Mika

Takmer ľutujem, že to nebol terorista. Určite by sa bol zľakol a upustil od svojho nekalého úmyslu. A ja by som ho pekne-krásne zneškodnil. Prilícim, zamierim, zadržím dych, námerná, výstrelná, kadencia, terč – pim! – a je po teroristovi…

Nie! Svoju kožu len tak ľahko nepredám! Ja nie som lacný Jožko. Ani Ferko, ani Mirko. Brániť sa budem. Veru brániť. Zubami – nechtami (Nuž hej, protézami… a na kieho ďasa som si včera ostrihal nechty na rukách?! Ešte dobre, že som si ich na nohách nie.) A ešte zbraňou. A nábojmi. Ostrými. Len či mi nezamrzli… Do frasa! Veď mi ani nepovedali, či […]

Prídu? Neprídu? Kedy? Koľkí? Ako? Peši? Peši by zanechali v snehu stopy. Podľa stôp by ich našiel aj ten najhorší stopovací pes Harry. Ale čo, ak teroristi v snehu stopy nenechávajú? V dnešnej dobe je všetko možné, len treba chcieť. Veľmi chcieť. Len schudnúť sa nedá… Prídu autami? Vlakom? V jednom filme prišli na lietadle. Alebo žeby na rogale? Jeden […]

( paródia ) Bola zima. Dedko vstal, do hory sa vychystal. Do horičky pre drevo, by mu v piecke horelo.

Akože ma to poučovali? Aha… Mierová politika… Nuž veď hej. Aj zo školy si pamätám: Zvyk náš nie je napadať cudzie vlasti zbojom, Slovan na svojom seje i žne len na svojom. Cudzie nežiada. Ani len manželku blížneho svojho. A načo by ju žiadal, keď mu sama núka? Tak veru – poseje i požne Slovanček, len čo parlament Zákon o pôde odhlasuje. A […]

Ani nám nezabili Ferdinanda, a už sme zas vo vojnovom stave. Vojnu sme nevypovedali. Vypovedala sa sama. Ešte že máme priateľov. Vzali sme na vedomie, že v jednote je sila a spoločne bojujeme za mier. Svet nám to nezabudne. Ak sa o nás dozvie. Mne dali do rúk zbraň. Len tak,- bez inštrukčno-metodického zamestnania, bez názornej ukážky, bez návodu na použitie. […]

Milí kamaráti a všetci moji blízki tam doma v Československu. Píše Vám Váš kamarát Jano, toho času vojak Československej ľudovej armády v činnej službe. Pozdravujem všetkých z piesočných pláží miestnej púšte. Piesok, piesok, všade, kam len oko dovidí i nedovidí – samý piesok. Skoro ako na Sahare. Ani na Zlatých pieskoch som toľko piesku […]

-Malo by ich byť sedemdesiat, -povedala s nádejou v hlase. -Horkýže sedemdesiat, -oponoval Vlk Tĺk. -Dnes už fľaše neplnia tak ako voľakedy. Ja zjem psí chvost, ak ich tam bude tridsať, -uzatváral stávku vlk.

Internet je dobrá vec – človek nemusí písať po plotoch. Niektorí sa chodia na sústredenia rozptyľovať.