Drahoslav Mika

O dve hodiny neskôr (Podľa moskovského času o štyri) Hlboká noc. Taká hlboká, že niektorí spia s plávacími dušami, aby sa neutopili. Chrápe sa veselo ďalej a zdanlivo sa nič nedeje. Vzduch smrdí ozónom, naokolo to len tak iskrí. Zdá sa, že sa schyľuje k búrke. Škŕkanie v zbojníckych žalúdkoch sa ozýva ostošesť, alebo radšej dajme ostosem, aby pri inventúre dačo […]

Ó, Mladosť moja, nevernica zradná,

Ak trpíte nedostatkom železa, ukradnite tank. Ak sa vám na stacionárnom bicykli ťažko šľape, namontujte si motorček.

SUROVEC: A dokázal by si toto všetko zopakovať po maďarsky? MĽANDRIAK: Nechaj, skúška z cudzieho jazyka je až v treťom semestri. GAJDOŠÍK: A politicky – či si schopný? Aký máš názor na Máriu Teréziu?

O hodinu neskôr. Pivopitie je v plnom prúde, rovnako ako aj jeho filtrácia cez obličky, v župe Zemplínskej zvané aj pokrutky. Maťo Kliešť sa snaží otvoriť fľašu rumu. Poláme tri vývrtky, nakoniec ho to prestane baviť a odsekne hrdlo fľaše valaškou.

VARIÁCIE NA ELEKTRICKÚ TÉMU Kúsok kábla tvorí jadro

Vojačik je ešte stále vojačikom. Vojačik vie, že nie je opica. (Iba že sa z nej vyvinul) Vojačik vie, čo je opičia dráha. Vojačik zdoláva prekážky opičej dráhy. Vojačik nezdoláva prekážky opičej lásky. (K vojenskému životu.) Vojačik vidí, že existuje aj opičia dráha pre psy.

Bez časového posunu. Z lesa na poľanu prichádza Jerguš Chlapin. Pred sebou kotúľa veľký drevený sud (vo feudalizme kovové neboli), samozrejme pivový a plný (zase by nebol až taký sprostý, aby kotúľal prázdny). Za ním sa vlečú Maťo Kliešť , Kubo Blcha a Surovec. Na chrbtoch majú plné plecniaky, v rukách igelitky plné – pálenky (čoho iného, nie?)