Drahoslav Mika

Ani nám nezabili Ferdinanda, a už sme zas vo vojnovom stave. Vojnu sme nevypovedali. Vypovedala sa sama. Ešte že máme priateľov. Vzali sme na vedomie, že v jednote je sila a spoločne bojujeme za mier. Svet nám to nezabudne. Ak sa o nás dozvie. Mne dali do rúk zbraň. Len tak,- bez inštrukčno-metodického zamestnania, bez názornej ukážky, bez návodu na použitie. […]

Milí kamaráti a všetci moji blízki tam doma v Československu. Píše Vám Váš kamarát Jano, toho času vojak Československej ľudovej armády v činnej službe. Pozdravujem všetkých z piesočných pláží miestnej púšte. Piesok, piesok, všade, kam len oko dovidí i nedovidí – samý piesok. Skoro ako na Sahare. Ani na Zlatých pieskoch som toľko piesku […]

-Malo by ich byť sedemdesiat, -povedala s nádejou v hlase. -Horkýže sedemdesiat, -oponoval Vlk Tĺk. -Dnes už fľaše neplnia tak ako voľakedy. Ja zjem psí chvost, ak ich tam bude tridsať, -uzatváral stávku vlk.

Internet je dobrá vec – človek nemusí písať po plotoch. Niektorí sa chodia na sústredenia rozptyľovať.

Vlk cupital popredku a za ním si vykračovala Marienka. A tak šli, šli, až došli k Perníkovej chalúpke č.p. 1/1, nezákonne postavenej na území štátnej prírodnej rezervácie. Za plotom v ohrade sa popásalo sedem utešených kozliatok, uštipkávali si zo šťavnatej trávičky, preskakovali jedno cez druhé a tretie cez piate, lebo štvrtému sa nechcelo a siedme malo […]

-Aa…,- kývla Marienka rukou, čo malo znamenať, že na všetko kašle. -Doma poviem, že jabčák som kúpila, ale na ulici do mňa strčil nejaký túlavý pes, fľaša mi vypadla a rozbila sa. Alebo že ma ozbíjal bezdomovci. -To je ono! To je ono! -výskali a skákali Mesiačikovia ako pojašení, pretože nápad sa im prenáramne páčil. -Tak ja sa hádam […]

Ani tri očká na pančuche vám slepé črevo nevylepšia. Keď vtáčka s chrípkou lapajú, veľmi mu nespievajú.

-Tak poďme tou tvojou prťou! -durila pre zmenu Marienka starca, vypnúc svoje špicaté panenské bradavky, aby starca trochu vyrajcovala. Ten si sa už ale pozeral pod nohy a vykročil. -Pôjdem popredku, -riekol. Marienka sa potajomky prežehnala a vykročila za starcom. Poručeno pánu Bohu…,-pomyslela si.

–Už zase niet čo piť! -zrevala macocha na celý trojizbový byt aj s príslušenstvom v sídliskovom paneláku. -Marčo, nože pozbieraj prázdne fľaše a skoč pozháňať nejaký jabčák! Keby nemali, zober čerešňové! -Mamo, čo vy s tým vinčiskom robíte? Veď len včera som doniesla štyri litre. Čo si o mne pomyslia predávačky v samoške?! -drzo odvrkla Marienka.