Drahoslav Mika

Odkiaľ sa roky berú..? A odkiaľ minúty..? Osud má svoju mieru – Kohosi zarmúti .

Pozor na červené svetlo na konci tunela. . Ešte raz vám opakujem, že opakovať sa nebudem. .

Aj na mŕtveho nepriateľa si treba dávať pozor. Napríklad aby ste sa o neho nepotkli. . Môžeme chorému ublížiť na zdraví? .

Prebúdza sa do Života Znásilnená Príroda Starý kôl sa drží plota Zdravý vôl sa nepoddá .

Dlho rátam nezábudky na nebi Žmurkotajú ich šibalské očká Vychutnávam teplý zemiak z pahreby Nenáhlim sa. Luna na mňa počká .

Dve krídla – to sú On a Ona Dve krídla – to sme Ty a Ja Striebornou rosou tráva vonia Rumeňou Zem sa opája .

Niekedy je výhodnejšie prehrať ako zvíťaziť. . Kto mlčí, myslí si svoje. Kto neustále melie hubou, myslieť nestíha. .

Moc je nemoc – predbežne bez čísla diagnózy. . Možno Čas neexistuje. Ale roky pribúdajú. .

Zložil som Aidu – na zem z koča… Vzal som ju jemne za prsty Vplietol som oči do vrkoča A už som sa jej nepustil .

Snívajú sa mi z detstva stromy – Tmolia sa za mnou ako tieň Hladia dych nežné anemóny Zažína slnko pochodeň .