Drahoslav Mika

Mladosť je radosť. Na trón sadá Théseus. Čo ten nadumä? Do ľudu nádej všetku vkladá, Úctu vzdá otčej korune.

Pohárik borovičky vždy sadne ako uliaty. Podnapitým nesmieme dať piť, podnažratým žrať. Nemá význam, sa opíjať, ak vás nikto nevidí. Všade dobre, a doma niet čo vypiť.

Naxu keď popri loď sa plaví, Zakotvia, vody naberú. Tešia sa žitiu v dobrom zdraví, Zostanú aj na večeru.

Labyrint Daidal vykumštoval – Blúdisko zveru na mieru. Mínotaura v ňom Mínos schoval – Veľkého nemal výberu.

Špliechajú vlny o bok lode, Palubu o sa rozbijú… More je pieseň o slobode, Théseus bodrí mladinu

Poslovia od Mínoa z Kréty Aigea u sa ohlásia. Na krídlach času život letí, Mládež už nová dorástla.

Niet takej ekonomickej reformy, po ktorej by nebolo čo vypiť. Pes – priateľ človeka. Bernardín so súdkom rumu – to je priam predzvesť lásky. Podľa štatistiky každý druhý chlap chodieva na pivo. Kam chodieva každý prvý, zostáva záhadou.

Útočia na nich zhora – zdola Synovia brata Pallanta. Cudzincov proti ním už volá, Bodaj ich Hádes porantal!

Blíži sa pútnik, nik ho nezná – Théseus vchodí do Athén. Nezná ho žiadna hlava triezva. Akropolských sa dotkne stien.

Vstúpivší človek do Attiky Údolím pôjde Kéfisa. Obrástli brehy bujné kríky, Na telo lístie lepí sa.