O päť minút predtým Jánošíkov klon Kišonay uniká riedkym lesom (aby ho bolo vidieť) a navyše v hustom lese by sa mohol poškriabať černičím a podobným kríčím a popŕhlť žihľavou, čo by u neho v prípade alergie mohlo vyvolať púpence po tele, pretože zaočkovať ho nestihli, a ani by sa bol nedal, lebo felčiarom nedôveruje. Ešte tak pustiť žilou… Surovec a […]

Naposledy som tu písal o kamarátovi Džočim a iba okrajovo som spomenul aj Karola. Dnes teda napíšem o kamarátoch Vladimírovi a Pištovi. Vladenko je trochu nižšieho vzrastu (asi ako v tom filme „Ja milujem, ty miluješ…“… a miluje najmä kvalitné pivá a fernet, …a nie z vlastnej viny si chodí aj s frajerkou raz týždenne vyhodiť z kopýtka aj z […]



O trinásť minút neskôr. Vatra pred chatou sa pomaly rozhára, Floki sa nehára, nemá s kým, plamienky olizujú suché vetvičky, ohník praská jedna radosť. je bezvetrie, dym stúpa pekne dohora, akoby ho bola jedna mater mala… či vlastne akoby podľa neviditeľného pravítka.

(Pokračujem.) Tak som sa rozhodol, že keď budem nabudúce pozerať Sedem statočných, tak už budem konečne fandiť Kalverovi. Chudák, veď jeho nikto nemá rád. Možno je preto taký „zlý“. Celkom by sa hodil do slovenskej politiky. Ináč z amerických filmov dokážem pozerať už iba staré westerny. Pozerám hlavne filmy dokumentárne (história, cestopisy, príroda, […]

A teraz si musím dobre rozmyslieť čo napíšem, Džoči si veľmi potrpí na presnosť (mohol by sa uraziť, pohnevať, a v takom prípade aj rok so mnou nerozprávať). Pod jeho básničkami napr. nájdete – nielenže dátum, ale aj hodinu, minútu a presné miesto napísania – v kuchyni, na lavičke, v kupé vlaku a pod. Všetko sa u neho musí zhodovať so skutočnosťou.

V poslednom ročníku strednej školy pár mesiacov pred maturitami nám dovolili v triede sedieť kto s kým chce, presnejšie povedané, tolerovali nám to. Správali sme sa slušne, tak prečo nie?

Hneď na začiatku svojho článku by som chcel napísať, že to nebude o žalostnom stave ruských a ani našich ciest (to by bola tiež zaujímavá ale oveľa širšia téma). O niektorých mojich predchádzajúcich článkoch mi pár mojich známych povedalo, a jeden verný čitateľ napísal, aby som tému 2. svetovej a frontové pesničky, nechal radšej až na začiatok mája. Možno […]

O dvanásť minút neskôr. JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza opaska mobilný telefón. Vytáča číslo. To kvôli konšpirácii,

O celé štyri hodiny neskôr Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou.