IV. Kniha štvrtá
Kapitola dvadsiata ôsma,
v ktorej sa konajú prípravy
na Pánovu návštevu.
.
.
Dojachal sluha z Mytilény,
Vyhľadal chyžku Lamóna.
Usadnú v sade v stromov tieni,
Ovocie vôkol rozvonia.
Hostí ho Lamón vínom, plodom –
Čo Boh dal, s tým sa neskúpi.
Chmelivý nápoj riedia vodou.
Obyčaj je to nehlúpy.
Nebolí po ňom ráno hlava,
Nekrúti svet sa dokola.
S opitým zem sa pohojdáva,
Osmeje ho aj batoľa.
Prerečie sluha: -Pán sa zberá –
Obzrieť si dôjde imanie –
Nie je či v kozách dáka diera,
Vznikla či škoda, a či nie,
Z Methymnu keď tu bašovali,
postihla keď vás zlovôľa.
-Aké tam škody! Nevídali!
Nábehu sad náš odolal.
……………………………………
Ojedá jeseň zvyšky leta,
Skrášľuje Lamón plodný sad.
Zelené lístie žltne, lieta,
Kvetín si môžeš natrhať…
Tešiť sa môže duša pána –
Poriadok čoby vo chráme.
V potôčku voda požblnkáva.
Konáre Lamón oláme…
Vyviezol hnoj bol dávno z dvora –
Pánsky nos býva fajnový.
Zaznieva z korún vtáčí chorál.
Lavičky staré vynoví…
Snaživo Lamón hospodári.
Štádiu sad má tak aj tak.
Oddychu nezná v lete, v jari.
Čistučko, kam len dozrie zrak.
Jablone, figy, hrušky, réva,
Olivy, myrty, granáty…
Do duše pokoj nám sa vlieva.
Koruny vietor strapatí.
Cyprusy, vavrín po okraji,
Platany, sosny, malina…
Uprostred sadu chrám sa tají –
Prijíma Boha od vína.
Dionýs je tu všade doma –
Výjavy, sochy, obrazy:
Semelé v ohni rodí, stoná,
Lykúrga víno neblaží.
Na Naxe sníva Ariadna.
Trhajú Pentha mainady,
Opitý satyr vnady hľadá…
Vínny mok dušu pohladí.
Kamenný Pán hrá na rákosí,
Váľa sa čeľaď opitá,
Dionýs stojí v tráve bosý,
Dubasia capie kopytá…
Ovenčí Lamón Boha v chráme,
Naleje vína z krátera,
Naleje vína z krátera,
Dbá, nech sa socha nepoláme,
Z výjavov poprach utiera.
Pre oči pastva, pre nos vôňa,
Lietajú včelie molety,
Vysajú nektár kvetom z lona,
S ľaliou ruža klebetí…
Krásny je život od Prírody,
Dostáva sa nám od Boha
Farebná vôňa, stromov plody,
Potôčik, modrá obloha…
Platanom nebo štice hladí,
Šelestí lístie od nudy.
Zavítať pán má do záhrady,
Pýtať sa bude na ľudí.
Opýta sa na kozie stádo,
Akého majú pastiera,
Vlk či mu capa neukradol,
S príplodom jak to vyzerá?
Hrdý je Lamón na Dafnida –
Vyzná sa synak v pasení.
K starému stádu nové pridal.
Vlastiteľ snáď to ocení.
Vyháňa kozy, len sa zzorí,
Ženie ich domov za mrku.
O svadbe s pánom pohovorí –
Nevestu má už na krku.
Nadojí mlieka plné hroty,
Olížeš prsty od syra,
Nebeží žiadnej od roboty,
Podarmo zviera netýra.
S Lamónom leštia rohy zrána,
Zaľúbi nech sa vrchnosti
„Posvätné stádo Boha Pána“.
Vtierajú olej do kostí.
Pričešú capom hrivu srsti –
Ak má byť, nech je paráda!
Dafnis by stádo neopustil.
Lamón bol taký za mlada.
………………………………….
Záhrada kvitne, dom sa svieti,
Eudromos dôjde od pána –
Pánovej posol zo svojeti
Dedinských ľudí pozháňa.
Oberať káže zrelú révu.
Vonia už hrozno po víne.
Pridá nech každý ruku k dielu.
Nestojí nik nech nečinne.
Zotrvá u nich, než sa skvasí,
Mladé kým vínko dozreje.
Záleží už len na počasí.
Vinohrad nie sú galeje…
Počkajú naňho v Mytiléne,
Vráti sa potom pre pána.
Dovtedy jedná v jeho mene.
Vínny duch vôkol rozváňa.
Strihajú strapce modrozrelé
Do krošní, putní, do košov.
Na pánskom robia v dobrej viere,
Práca je pre ľud rozkošou!
Odnosia k lisom sladké bobce,
Prelejú šťavu do suda –
Zašumí, burčí, zaklokoce –
Zo sudov plynov ubúda…
Najkrajšie strapce visia z lozy –
Pokochá nech sa starý pán.
Maškrtným kozám Dafnis hrozí –
Pánovho stáda principál.
…………………………………………
Eudromos nazad už sa zberá –
Vykyslo vínko – čo už tu?
Hostí ho Dafnis do večera,
Spomenie svoju nevestu…
Od srdca prijme Eudrom dary –
Syrov mu Dafnis nabalí,
Kozliatko mladé z tejto jari,
Kožu, nech telo zahalí,
Bola mu cestou keby zima.
Pamiatka hodná pastiera.
Eudromos slzu neutrimal,
Do očí sa mu pozerá.
Sľúbi, že s pánom prehovorí,
Utratí slovko za neho.
Dal by mu Dafnis hory – doly…
K Chloé sa ihneď rozbehol.
.
Voda ich Lásku nerozleje,
Voda ich Lásku nerozleje,
Oheň ich Lásku nespáli.
Pribudli iskry do nádeje,
Nebude pán snáď zo skaly.
Stretali dosiaľ dedinčanov –
Pastiera, kosca, roľníka…
Ako sa budú baviť s pánom?
Toto im zatiaľ uniká.
Požehná či im v spolužití?
Dožijú jeho milosti?
Iné to bolo na pažiti –
Stačilo nymfy uhostiť…
Zavŕta červík nepokoja –
Zdravý sa rozum znečistí…
-Túžim byť tvoj… -Ja chcem byť tvoja…
Nežijú ovce v závisti…
………………………………………………….
Dionýsos, Dionýs – boh vína (v Ríme Bakchus)
Semelé – podľa jednej verzie Dionýsova matka, milenka Najvyššieho Dia, zhorela v ohni, keď jej Zeus predvádzal svoje blesky
Lýkúrgos – trácky kráľ, spočiatku priateľ Dionýsa, neskôr nepriateľ vína, v ktorom vycítil škodlivosť a záhubu ľudstva, roztrhaný mainadami
mainady – ženy – ctiteľky Dionýsa a vína, nikdy nechýbali v jeho sprievode
Pentheus – Dionýsov ľudský bratranec, thébsky kráľ, nepriateľ vína aj Dionýsa, roztrhaný mainadami
satyr – chlípny horský démon, poločlovek – polocap, patril do sprievodu Dionýsa
Ariadna – dcéra krétskeho kráľa Mínoa, podľa jednej verzia manželka Dionýsa, podľa inej ju opustil (Théseus 13 – Ariadna)
Naxos – ostrov v Egejskom mori
kráteros, kráter – väčšia nádoba na zmiešavanie vína s vodou
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Celá debata | RSS tejto debaty