Sami sebe dnešní ľudia neveria Zmizli ako gáfor starí priatelia Nezdraví sa ani sused odvedľa Voľakto nás ako muly osedlal .

Vyklíčil z nás každý zo semena – Každý z jednej Božej monády Keď sa dočká Duša zaľúbenia Do tela ju Láska navnadí .

Teší sa chasa na čas malín Tráva má farbu nádeje Z perín sa hrable vyhrabali Po svete mlaď sa rozveje .

Podal mi Život šálku čaju Pozreli sme si do očí Hodiny hviezd sa otáčajú V hlave sa závit otočí .

Vinú sa zo strún melódie Do sŕdc nám vniká Suliko Z vavrínu Múza veniec vije Ku hviezdam Básnik prenikol .

Nezabudli nezábudky Jak sa blázni radujú Sladké slová – horké skutky Ústa kôstky vypľujú .

Nezvyknem strúhať komplimenty Sám takým klamom neverím Škerí sa Duša spoza plenty Vykreslí úsmev na pery .

Bývala Rajom celá Zem Kým človek nezasiahol Nehorkli slová ako blen Lahodil ušiam hlahol .

Do rieky Času veslo vnáram Unáša prúd ma, nestojí Nalievam nektár do pohára Rozpúšťam Dušu v nápoji .

Každý je múdry – každý píše Nestačia slová? Uži klišé Každý je múdry, každý tlačí Plní sa mozog v počítači .