Drahoslav Mika

Padol som na dno Nepokoja – Odhora ma sem sotili. Vybŕdne drobná muška z roja – Človek sa v roji pomýli – .

Zjavujú Osud čiary v dlani, Veští sa zo škvŕn po káve, Tají nám Vesmír Božie plány, Mudrujú hlavy boľavé. .

Hlúposť rada robí nadčasy. . Keby zemiaky rástli na strome, nebolel by nás pri okopávaní chrbát. .

Utoniem v tónine Mĺkveho večera Ticho ma ovinie Vnára ma do šera .

Kométa vlasy rozprestrela. Na Zemi čoby zastal čas. Zvestuje hviezda Spasiteľa – Syn Boží prišiel medzi nás. .

Zaľúbiť dá sa do Mladosti Na prahu vetchej Staroby. Hrkajú v cnostnom tele kosti, Amor si hlavu nerobí.

Nechodia králi do boja – Rozmaznal tróny svet. Vojen sa králi neboja – Po krvi pachtí smäd. .

Slovo mier sa stalo svojim vlastným antonymom. . Kapustu tlačíme do suda, kaleráby do hlavy. .

Velebia Hviezdy Dušu Básne, Civejú spoza záclony, Plamienok Diaľav nevyhasne, Spiežovcom Luna zazvoní. .

Pochmúrne – ponuré Praráno na dvore Litery na múre Volajú k pokore. .