Drahoslav Mika

Samé sa píšu v Nebi básne – V hviezde sa slovo ligoce. Rozožnú verše svetlo jasné, Prizdobia čarom Vianoce.

Rýchlosťou víchra povoz hne sa, Veslujú draky krídlami. Vznesú sa Božie na nebesá, Hélios máva na dámy.

Netkne sa dobrôt Metaneiry, Kelea nápoj odmieta. V úprimnosť kráľa ale verí Ženička skromne odetá.

Miluje Déma svoje dieťa. V údolí Nýsai v jaskyni Radosťou dcérke očká svietia, Ústočka ani maliny.

Dostala plodnosť do ochrany, Úrodnosť pôdy na Zemi. Naučí ľudí orať, brániť, Na chleba zrno premeniť.

Hovoria o ňom, že je hlúpy. Ja vravím, že len trúfalý. Nelezie iným do… chalupy, Do plienok slová nebalí.

Hrdlačí Ligdos pri Faiste: Oseje, zožne, vymláti… Ku pôde plodnej roľník prischne. Úrodou rok je bohatý.

Niektorí zárobkovo činní ľudia majú príjem zárobkovo trpný. Niektoré ženy sa otvorili svetu iba na tri prsty. Jazykový zákon by sme mali. Teraz ešte odhlasovať ušný.

Doplavili sa do Tainaru – Rybárom vliezli do sietí. Korinth je čoby hodil skalu. Oproti kráľ mu poletí… Uviazne delfín s sietí spleti, Rybárom vody zakalí. Kameňmi doňho plané deti, Tiahnu ho chlapi na skaly. Jeden ho bodne, iný udrie, Tlčú ho veslom do hlavy. Zahynúť musí zviera múdre, Aby sa hlúpy pobavil. Uvíta pevca Periander, […]

Nazad sa berú do Tainaru, Víťazstvo príde po chuti. Árion brnká na kytharu, Kotva sa nahor vykrúti. Lodivod stane v čele lode, Vesiel sa chopia veslári. Loďou je loď len na slobode. Steká pot chlapom po tvári… Uprostred vôd sa bárka skryje, Posledná čajka odlieta. Nevidno brehy Itálie. Na lodi tíš je napätá. Zaškúlia oči po poklade, Zabažia […]