Drahoslav Mika

Vrhol som sa do náručia Zory. Eóna ma nežne objala. S Aurórou si bez slov pohovorím. Priatelíme sa už od mala. . Na úsvite nach sa so mnou neží – Purpurových krídel páperie. Sejúc prvé lúče po manéži Balkónom sa ku mne prederie. . Pod paplónom si ma rada podá, Moje srdce sa jej nebráni. Zvedeli sme, krv že nie je voda, Rozochvejú strunu Cigáni. . […]

Neodkladaj na zajtra, čo nemusíš urobiť nikdy. . Tímová práca dáva možnosť zvaliť vinu na iných. .

Masky sú pre šašov. Nosia ich králi. Králiky robia šou na piedestáli. Z ksichtu je razom tvár – čudujsasvete! Táravý recitál dve na tri pletie… . Jazyk sa zapletá. Um-rozum stojí. Struna je napätá, vojak je v zbroji. Falošné úškľaby. Cibuľa smoklí. Slzy sú pre baby. Pravda je v rokli. . Kocky sú záludné. Výhra je istá. Na pravé poludnie […]

Píše Noc tintou po oblohe básne, Po kľučke šmátra nový Deň. Prižmúria lampy oči, keď tma hasne, Rozhodí rataj rosy žmeň. . Brieždi sa v Nebi, rozochvie sa pole, Vplazia sa lúče nesmelo. S Prírodou splýva všetko, čo je holé – Dolieha neha na telo. . Príroda v Duši sa nám usalaší, Ožijú slová láskavé – Slová sú zrnká, verše plné […]

Ňečujem še chori, Ňič me ňetermuši. Dochtorom z komori Veľo ňeodkušim. .

Dva dni sa v Nebi perie driape – Sťaby sa čerti ženili! Čo múdre leží na kanape, Nasáva silu do žily. .

Nemôžem bez seba žiť. . Každá diéta nás oberá o chuť do života. .

Vystaval som si vzdušný zámok. Užívam si v ňom – ojójój! Útulný tichý svätostánok Premieňa tieseň na pokoj. . Ovanie vánok svätostánok, Tymián oltár okadí. Vijem si hniezdo radovánok, Vytváram (vz)dušné poklady. . Netečie v stánku do topánok, Vstupuje dnu sa bosonož. Neťaží Mora sladký spánok, Nevprace lož sa pod rohož. . Vstupuje dnu sa bez […]

Ľúbia sa ľudia v hrošej koži – Láska je afrosafari. Či mrož, či hroch, či človek Boží – Do žíl sme Život nasali. . Prekvitá Láska v každom kúte – Vyraší, potom haraší. Polienko z piecky vytiahnuté Dotleje v hrošom salaši. . Vplichtí sa Láska, kde je živo. Tancujú hrochy nakrivo. Po Láske býva hrochom clivo, Ochabne hrošie […]

Túlajú sa svetom telá bez Duší Do Duše sa iným chodiť nesluší Telá blúdia mestom. Duša bez tela Kryje sa pod krídla svojho anjela . Túlajú sa svetom bioroboty Robot z tela Dušu hravo vypotí Vypudená Duša zhora pozerá Bez Duše sa robot mení na zvera . Robotovi cvendží v srdci chladný kov Popútať sa nedá Duša do okov Do želiez sa chladných Duša neviaže […]