Drahoslav Mika

(Úloha štvrtá) Arkádske tam kde končia stráne, Túli sa ku nej Achája, Pastieri pasú stáda kravie, V potoku zver sa napája,

Všetci kradnú, iba svetlá budúcnosť sa zakráda. Čím viac nám leží politika v žalúdku, tým viac sme hladní. V čase záplav nám hladina rieky stúpa na päty.

(Úloha tretia) _ Kopreus je už vonku z hradu – Héraklés nesmie cez bránu. Nenesie preňho dobrú radu – Úlohy nové vyvstanú.

(Úloha druhá) Nežičí strýc mu oddýchnutia. Šikuje Kopra pod hradby. Úmysly kalné myseľ mútia, Sám sa s ním stretnúť nerád by. _

(Úloha prvá) Do rána nespí. Búdu šije Eurystheus na Hérakla: Od krvi nech sa neomyje…! Hádam by sa ho nezľakla

Do Mykén vkročí. Ohlásia ho Kolene v druhom u strýka. Úmyslom s dobrým, ducha snahou Príkoriu má tu privykať.

Odchádza Alkaid smutný z Tróje. V živote sa mu nedarí. Priateľov stratil, deti troje… Zhora mu ktosi počaril…

Kochá sa Zeus Ganymédom, Nespúšťa z chlapca Boží zrak, Nejedáva a trpí smädom – Zaľúbil sa nám, neborák…

K mýzijským brehom doveslili. Alkaid na breh vystúpi. Pätami za mu priateľ milý – Hylás na slovo neskúpy.

Dopláva loď do Propontídy. Priateľskí sú k nim Dolioni. Kyzikovi sa Iáson vidí, Na stranu si ho nakloní.