Drahoslav Mika

Na druhý deň ráno. Odkiaľsi zhora sa ozve zvučka Zákruty. Príroda akoby ožila. Poľanou prejde medveď, ale nikto si ho nevšíma, lebo vedia, že napríklad v Tatranskej Lomnici je to bežný jav. Iba Floki pre istotu ujde na strom. Pod modrou oblohou trilkuje škovránok, ktorý si sem odskočil (poodletel) od žatvy. Nikolovi Šuhajovi sedí na pleci veverička a lúska […]

Veľa času mi zaberá to dnešné Rusko a lozenie po ruských stránkach Webu. Všetci rozumní Rusi si myslia, že Rusko by malo zostať Ruskom a nie Amerikou. Tam tiež z každého kúta sa škeria západné reklamy. Ruština je tiež zašpinená tou interameričtinou, a kultúru to neobišlo tiež. Keď u nás niekto odmieta kvas, ktorý možno ani neochutnal, nech ho nepije. Možno je u nás […]

Aňi ňeznam, jak začac. Aľe jakiška vnutorni hlas mi hutori, žebi mi sebe perše uvedomil, co to tota tinta z malim „t“. Ta začňem stadzi. Išče ket mi bul mali chlapec, taki šintir smarkati, poslaľi me do školi. Škola bula na ňižnim koncu a stoji tam doteraz. Tedi še volala Narodna škola a učiľi še tam ročňiki od jedna do pejc. Starši chodziľi do Kerestura. […]

O dvadsať sekúnd neskôr. (Ale ten čas letííííííííí…) HRAJRUKA: Ale, ak sa smiem najprv opýtať – kde je Jánošík? MIŠO ILČÍK: Nepoviem!

Ech, vojna, čo si to porobila..? Takými slovami začína jedna z pesničiek Bulata Okudžavu. Keďže tu máme Deň víťazstva nad fašizmom, dnešným príspevkom by som chcel vzdať úctu všetkým tým, ktorí položili svoje životy na bojiskách druhej svetovej vojny, aj tým, ktorí sa vrátili živí, všetkým tým, ktorí stratili svojich najbližších, aj tým, ktorých vojna […]

Jelena Vaenga / Елена Ваенга / Ešte pred pár mesiacmi som ju nepoznal a dnes sa v nej vyžívam. Momentálne je v Rusku populárna. Som prekvapený, že ako žena spieva frontové piesne. Trochu nezvyklé podanie. Ale páči sa mi. Pri slovách „vstavaj strana ogromnaja“ si všimnite, že hádam ani pri hymne sa Rusi tak nepostavia do pozoru, ako pri tej piesni. […]

(Mestská romanca z tzv. bielogvardejského cyklu) Nostalgická pesnička, ktorej vznik je tak trochu zahalený tajomstvom a jej historické pozadie synkretizmom. Jej dvaja aktéri – poručík Golicyn a kornet Obolenskij sú skutočné historické postavy, avšak vzhľadom na obdobia, v ktorých žili, sa nemohli stretnúť. Čítanie verzií a názorových nezhôd mi zabralo niekoľko […]

O pol hodiny neskôr Na poľane je trma-vrma, chlapi posedávajú v hlúčikoch podľa záujmových oblastí, bavia sa, smejú, vymieňajú si adresy, odznaky, vlajočky a navzájom sa pozývajú na návštevu do Karpatskej kotliny. Attila a Ištván kŕmia drábske a ostatné kone a mimoriadnu pozornosť venujú malým koníkom. Na chrbtoch koní zabíjajú ovady. Odkiaľsi spoza chaty sem […]