Drahoslav Mika

A teraz si musím dobre rozmyslieť čo napíšem, Džoči si veľmi potrpí na presnosť (mohol by sa uraziť, pohnevať, a v takom prípade aj rok so mnou nerozprávať). Pod jeho básničkami napr. nájdete – nielenže dátum, ale aj hodinu, minútu a presné miesto napísania – v kuchyni, na lavičke, v kupé vlaku a pod. Všetko sa u neho musí zhodovať so skutočnosťou.

V poslednom ročníku strednej školy pár mesiacov pred maturitami nám dovolili v triede sedieť kto s kým chce, presnejšie povedané, tolerovali nám to. Správali sme sa slušne, tak prečo nie?

Hneď na začiatku svojho článku by som chcel napísať, že to nebude o žalostnom stave ruských a ani našich ciest (to by bola tiež zaujímavá ale oveľa širšia téma). O niektorých mojich predchádzajúcich článkoch mi pár mojich známych povedalo, a jeden verný čitateľ napísal, aby som tému 2. svetovej a frontové pesničky, nechal radšej až na začiatok mája. Možno […]

O dvanásť minút neskôr. JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza opaska mobilný telefón. Vytáča číslo. To kvôli konšpirácii,

O celé štyri hodiny neskôr Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou.

Zatiaľ len snívam o tvojich očiach,

Veľa spisovateľov sa už priznalo k tomu že ich diela vznikli, boli napísané, na dosť zvláštnych miestach. Pri hľadaní inšpirácie sa utiekali aj k rôznym rituálom.

Tak kdesi na schodoch sedeli sme dvaja.

Ak za vami nik nestojí, postavte sa do radu. Ak vám tečie do topánok, obujte si čižmy.

Keďže nielen chlebom bol človek odjakživa živý, ale občas sa dosýtil aj rôznymi polievkami či kašami, kedysi dávno náš prapredok vymyslel lyžicu. Materiály na jej výrobu boli rôzne – spočiatku také, ako príroda poskytovala v danej zemepisnej lokalite – kosť, drevo, hlina, neskôr pribudli kov, porcelán, sklo…