Drahoslav Mika

O dvanásť minút neskôr. JANO KRAVINEC: (Chodí okolo poľany, v ruke drží igelitku. Vyberie spoza opaska mobilný telefón. Vytáča číslo. To kvôli konšpirácii,

O celé štyri hodiny neskôr Chlapi vešajú mokré košele a hune na kríky, aby sa vysušili, lebo slnko už riadne poskočilo na oblohe a pripeká. Ležia na zemi len tak, hornú časť tela nastavia slnečným lúčom, aby sa trochu opálili, tí, čo majú svetlejšiu pokožku, sa natierajú údenou slaninkou.

Zatiaľ len snívam o tvojich očiach,

Veľa spisovateľov sa už priznalo k tomu že ich diela vznikli, boli napísané, na dosť zvláštnych miestach. Pri hľadaní inšpirácie sa utiekali aj k rôznym rituálom.

Tak kdesi na schodoch sedeli sme dvaja.

Ak za vami nik nestojí, postavte sa do radu. Ak vám tečie do topánok, obujte si čižmy.

Keďže nielen chlebom bol človek odjakživa živý, ale občas sa dosýtil aj rôznymi polievkami či kašami, kedysi dávno náš prapredok vymyslel lyžicu. Materiály na jej výrobu boli rôzne – spočiatku také, ako príroda poskytovala v danej zemepisnej lokalite – kosť, drevo, hlina, neskôr pribudli kov, porcelán, sklo…

O 30 minút neskôr. Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes […]

Zbojnícka chata, 04.04 letnouhorského času. Začína sa brieždiť. Bohyňa rannej zory Zornička (Grécka to Eós a rímska Aurora – nemýliť si so šifou) na svojich jemných motýlich krídelkách poletuje nad zbojníckou lúkou a nežným dotykom svojich ružových prštekov pohladí postupne všetkých spiacich zbojníkov.

O desať minút neskôr… alebo radšej o dvanásť… Blesky a hromy pokračujú, ako keď sa žena a svokra s manželom a zaťom hádajú. Ba aj poprcháva. Mišo Ilčík a Turoň-Zbojník sedia na schodíkoch pred chatou. Attila a Ištván stoja pred nimi.