Drahoslav Mika

Vrcholom mojich technických vedomostí bolo, keď som na vojne rozobral a zložil samopal SA 58. Oči mi pre každý prípad nezaviazali. Podľa rezu samopalu a guľometu som pochopil, ako to funguje. Pochopil som aj, ako funguje ručný granát a atómová bomba. Tá bola asi najjednoduchšia.

Rok 1964. Zima. Záveje. Hádam 4 – 5 metrové. Autobus zrána nepremáva. Čo má zdravé ruky a nohy a je mužského rodu, to berie do rúk lopaty a čistí cestu pred i za Veľkými Ozorovcami (dnes by sme namiesto toho čakali Markízu). Okolo deviatej prichádza autobus od Sečoviec, prechádza do Zemplínskej Teplice (alias Kerestúra) a vracia sa. Robotníci, študenti,… […]

Sú chvíle, keď vravia iba oči –

Prológ: Poštárky a poštári to nikdy nemali ľahké. Kedysi, ale nebolo to zase až tak dávno, asi každý odoberal nejaký časopis, noviny. Keď sa človek, neskoro popoludní vrátil z práce, čakala ho v schránke (alebo už na stole), denná tlač a mohol si prečítať ranné správy. Blogy ešte neboli a chceli sme si niečo pekné a zaujímavé prečítať aj vtedy. Výber […]

Slniečko sa nám v posledných dňoch trochu častejšie ukazuje. Citeľne zohrieva našu Zemičku aj tu, pod Tatrami. Jar, zdá sa, nezadržateľne prichádza. Aj letný čas máme… Nevdojak som si spomenul na Jesenina. Článok som si zaradil do rubriky „pieseň v ušiach“ aj keď je vlastne o básnikovi. Jesenin tu dúfam, nie je mojim posledným poetom ale rubriku […]

Motto: Na boha še nam hoľic..!

ATTILA: Nuž do Krtov sme… tú rysavú jalovicu… Ako ste prikázali…. IŠTVÁN: Vzpierala sa ako divá, nechcela ísť…

O dve hodiny neskôr (Podľa moskovského času o štyri) Hlboká noc. Taká hlboká, že niektorí spia s plávacími dušami, aby sa neutopili. Chrápe sa veselo ďalej a zdanlivo sa nič nedeje. Vzduch smrdí ozónom, naokolo to len tak iskrí. Zdá sa, že sa schyľuje k búrke. Škŕkanie v zbojníckych žalúdkoch sa ozýva ostošesť, alebo radšej dajme ostosem, aby pri inventúre dačo […]

Ó, Mladosť moja, nevernica zradná,