Drahoslav Mika

Keďže nielen chlebom bol človek odjakživa živý, ale občas sa dosýtil aj rôznymi polievkami či kašami, kedysi dávno náš prapredok vymyslel lyžicu. Materiály na jej výrobu boli rôzne – spočiatku také, ako príroda poskytovala v danej zemepisnej lokalite – kosť, drevo, hlina, neskôr pribudli kov, porcelán, sklo…

O 30 minút neskôr. Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes […]

Zbojnícka chata, 04.04 letnouhorského času. Začína sa brieždiť. Bohyňa rannej zory Zornička (Grécka to Eós a rímska Aurora – nemýliť si so šifou) na svojich jemných motýlich krídelkách poletuje nad zbojníckou lúkou a nežným dotykom svojich ružových prštekov pohladí postupne všetkých spiacich zbojníkov.

O desať minút neskôr… alebo radšej o dvanásť… Blesky a hromy pokračujú, ako keď sa žena a svokra s manželom a zaťom hádajú. Ba aj poprcháva. Mišo Ilčík a Turoň-Zbojník sedia na schodíkoch pred chatou. Attila a Ištván stoja pred nimi.

Viac ako utajených svedkov máme u nás utajených páchateľov. V demokracii si môžete kúpiť všetko. Aj hlasy voličov. Ale aj mandarínky.

Vrcholom mojich technických vedomostí bolo, keď som na vojne rozobral a zložil samopal SA 58. Oči mi pre každý prípad nezaviazali. Podľa rezu samopalu a guľometu som pochopil, ako to funguje. Pochopil som aj, ako funguje ručný granát a atómová bomba. Tá bola asi najjednoduchšia.

Rok 1964. Zima. Záveje. Hádam 4 – 5 metrové. Autobus zrána nepremáva. Čo má zdravé ruky a nohy a je mužského rodu, to berie do rúk lopaty a čistí cestu pred i za Veľkými Ozorovcami (dnes by sme namiesto toho čakali Markízu). Okolo deviatej prichádza autobus od Sečoviec, prechádza do Zemplínskej Teplice (alias Kerestúra) a vracia sa. Robotníci, študenti,… […]

Sú chvíle, keď vravia iba oči –

Prológ: Poštárky a poštári to nikdy nemali ľahké. Kedysi, ale nebolo to zase až tak dávno, asi každý odoberal nejaký časopis, noviny. Keď sa človek, neskoro popoludní vrátil z práce, čakala ho v schránke (alebo už na stole), denná tlač a mohol si prečítať ranné správy. Blogy ešte neboli a chceli sme si niečo pekné a zaujímavé prečítať aj vtedy. Výber […]

Slniečko sa nám v posledných dňoch trochu častejšie ukazuje. Citeľne zohrieva našu Zemičku aj tu, pod Tatrami. Jar, zdá sa, nezadržateľne prichádza. Aj letný čas máme… Nevdojak som si spomenul na Jesenina. Článok som si zaradil do rubriky „pieseň v ušiach“ aj keď je vlastne o básnikovi. Jesenin tu dúfam, nie je mojim posledným poetom ale rubriku […]