Drahoslav Mika

Život je ako ponožka. Neviem prečo. Nad tým nech si lámu hlavu filozofi. . Jedni by chceli žiť čo najdlhšie, druhí či najširšie. .

Dnes žijeme z toho, čo sme dorobili včera, a nie z toho, čo (ne-) dorobíme zajtra. . Všetky cesty vyzdobené rajskými sľubmi viedli zatiaľ do pekla. .

Zakopol som nechtiac nohou O guľaté jablko Keby som mu nepomohol Iný by ho roztĺkol .

Dotlela svieca dňa Tma je stále hustšia Temrava bezodná V listoch chrústy šuštia .

Tmolí sa mi vietor za pätami Štuchne do mňa, nabok uskočí Už som z neho celý domotaný Snáď sa mi chce pozrieť do očí .

Nemocnica je ako autoservis – prídete s jedným problémom, odídete s desiatimi. . V revolúcii ľudia revú, po revolúcii plačú. .

Zo sukničkárov sa stali rifličkári. . To nie je plodová voda, to vám tečú nervy! .

Menia mravy byty na ulity Slimáky si prídu na svoje V ulite sa mäkkýš pánom cíti Väčšmi ako farár v kostole .

Samota je moja kamarátka Prikvitne, aj keď ju nevolám Cesta žitím býva veľmi vratká Hlavu láme večný hlavolam – .

Nie všetky vtáky žijú v kŕdli Aj vlka svorka vyhostí Rozumom mnohí opovrhli Chátrajú chrámy Múdrosti .