Drahoslav Mika

Svieť, Mesiačik, svieť Nesmiem, čo smiem smieť Čo smie jeden, nesmie iný Ušiel rozum na prázdniny .

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia […]

Vyhľadal ma Priateľ v Duši Naladíme spojenie… Verí, že ma nevyrušil A vraj či si spomeniem .

Reči, reči… Samé reči… Škoda uší na drby S rečou reč si protirečí Kto sa z toho vyvrbí..? .

Jednych ľudí sa nemôžeme zbaviť my, druhí sa nemôžu zbaviť nás. . Zo sexu sa nenaješ. Ale ani s haluškami si nezasexuješ. .

Povedzte, že neviete, a nemusíte ďalej nič vysvetľovať. . V starobe mi nebude mať kto ani pohárik vodky podať. .

Túlavam sa v maľovanom poli Keď si želá Duša pookriať Zakúsila, ako Láska bolí Svet je plný nálezov aj strát .

Uviazol škuner na plytčine Do dna sa kýlom zabára Lodivod žičí ledačine Loviacej na dne pohára .

Život nie sú iba štyri steny Obrazovka, mobil, klávesy Do kresla sa zadok zakorení A v duši sa pavúk obesí .