Jedného zimného večera som sa zapozeral do internátneho okna mojej spolužiačky.

O päť hodín neskôr MIŠO ILČÍK: Tak teda – končiť, pozor, pohov, voľno, spievať! NIKOLA ŠUHAJ: (Zanôti) Krjačok ľaľijovyj…

O hodinu neskôr Chlapi sú akísi nervózni. V ovzduší cítiť vysoké napätie, takých 360 – 475 voltov striedavo jednosmerného prúdu vody z hasičskej striekačky. Počuť približujúci sa dupot kopýt.

O šesť hodín neskôr. Dajme o sedem. Človek nikdy nevie…

O pol hodiny neskôr Plytká noc. Všetko spí, všetko sní, len Praotec Čech na hore Říp… (…Aha,… to je zo sna…)…. Mišo Ilčík leží vedľa Nikolu Šuhaja, občas sa zamrví jeden, občas druhý …

O päťdesiatpäť minút neskôr Chata, poľana… Vatra pomaly dohára, nemá kto priložiť polienko či za otiepku raždia na uhlíky, všetko spí, všetko sní, a keby tak napadol sneh, čo v Hornouhorsku nie je až také nemožné, nesúdny čitateľ – divák by očakával, že prídu traja mudrci od východu, pretože je Tichá noc, svätá noc. Lenže opak je pravdou.

O dve hodiny neskôr. Surovec a Maťo Kliešť sú ešte stále na posede. Nič mimoriadneho sa za tie dve hodiny neudialo, iba noc sa zmocnila všetkých svojich práv. Keby to čítali aj nejakí básnici, tak pomedzi konáre na oblohe vidieť Lunu v jej plnej kráse, jednoducho je tehotná ako matka hviezd.

Ak vám to nepáli, prestaňte fajčiť. Ak vám nadnes padla, už ju nedvíhajte. Ak vám zrní obrazovka, chlieb lacnejší nebude. Ak máte nervy zo železa, do vody nevstupujte. Ak prespíte svoju dobu, tehotnejšia nebude. Ak nechcete byť pod papučou, kúpte žene čižmy. Ak vám, dajú na frak, pýtajte si aj na nohavice.