Za zavretými dverami (sa už zo zvyku otvárajú fľaše)(Bonúsik pre tých, ktorým je odrazu smutno za Jánošíkom) Chata – nehnuteľnosť na hronskom pohorí ešte stojí, stále sa čaká na jej zlegalizovanie. Je jar, a ako vravieval môj priateľ Ľubo Scholz (humorista…už nás sleduje iba zhora a možno mu práve nalieva nektár Julo Satinský): -Venku krásně slunce […]

Bez časového posunu SKAUTKA EVIČKA: Ja by som sa chcela opýtať uja súdruha Ilčíka, z akých peňazí bola postavená chata na Pohroní a či je stavba legálna. MIŠO ILČÍK: Nuž, radšej to poviem tebe, mládež naša, ty s´ držiteľkou rána, pretože večer lozíš po baroch… Zo spoločných. Poddanských. Ľud hornouhorský urobil zbierku […]

Bez časového posunu Teda rachot motorov, ktorý sa neustále približuje, až nakoniec zapadávajúc do bahna sa k rybníku dovalí veľká vétriéska s vlečkou, obidve pod celtami, a za nimi sa vlečie kombajn SK-4, prerobený na poľnú kuchyňu, z ktorej sa dymí, pretože aby bol čas dokonale využitý (Čas sú peniaze.), už cestou sa varí guľášik a laci-pečene. Všetci […]

Na druhý deň. Rybník vo Veľkých Ozorovciach na južnom Zemplíne. Z jednej strany hrádza, z druhej šašinový porast, za hrádzou rastú smutné vŕby a aby im bolo veselšie, rozprávajú si vtipy o Mórickovi. Sem-tam sa z vody nad hladinu vyhodí kapor, žaby kvákajú, komáre štípu, lastovičky si máčajú brušká poletujúc nad hladinou a chytajú škodlivý hmyz, ktorý […]

O dve sekundy neskôr MAŤO KLIEŠŤ: Vari nám nechceš nahovoriť, že si celý ten čas vo Valašsku strávil. Tak dlho by si tam nevydržal. JÁNOŠÍK: Čo hriecha tajiť, aj v Holyvúde som bol.

O päť minút neskôr Nič sa nezmenilo, iba poniektorí zo zbojníkov kypria pôdu doteraz ležiacu hornouhorským úhorom a kydajú maštaľný hnoj, pretože v budúcom roku si chcú posadiť a dopestovať vlastné zemiaky, aby sa nemuseli pánstvu a rómstvu prosiť. Umelé hnojivá zásadne vylučujú (nie vylučovacím ústrojenstvom) z používania. Pri zveľaďovaní kúska pralesa si […]

O štrnásť hodín neskôr Zbojníci vstávajú včaššie ako zvyčajne. Sú k sebe navzájom akísi milší, avšak nie v dôsledku zvrátenej sexuálnej orientácie. Surovec s Ilčíkom dokonca vykopú ukryté kádéčka a rozdávajú ich svojim spoluzbojníkom. Attila s Ištvánom privlečú veľkú hlavátku, len Boh vie odkiaľ ju vzali. Napriek tomu, že je krásny letný deň, oblohu […]

Hneď nato, bez prestávky či preskakovania času FERI OŠTINOHA: Kde len ten Veľkonočný ostrov môže byť?

Na druhý deň ráno. Odkiaľsi zhora sa ozve zvučka Zákruty. Príroda akoby ožila. Poľanou prejde medveď, ale nikto si ho nevšíma, lebo vedia, že napríklad v Tatranskej Lomnici je to bežný jav. Iba Floki pre istotu ujde na strom. Pod modrou oblohou trilkuje škovránok, ktorý si sem odskočil (poodletel) od žatvy. Nikolovi Šuhajovi sedí na pleci veverička a lúska […]

O dvadsať sekúnd neskôr. (Ale ten čas letííííííííí…) HRAJRUKA: Ale, ak sa smiem najprv opýtať – kde je Jánošík? MIŠO ILČÍK: Nepoviem!